Politický systém zlyháva na ľudskom faktore a duševní trpaslíkovia budú vždy........

Autor: Mária Ritomská | 10.2.2019 o 16:36 | (upravené 11.2.2019 o 9:57) Karma článku: 1,84 | Prečítané:  133x

Ďakujeme všetkým občanom, ktorí sa zúčastnili 4. medzinárodnej konferencie Prečo (kedy) zamestnávateľ chodí s radosťou do zamestnania, ktorá sa konala 15. 11. 2018. Zborník z tejto konferencie  sme zaslali do našich slovenských 

knižníc v súlade so zákonom a venujeme ho všetkým (nemenovaným) obetiam, ktoré boli prenasledované, ponižované a zneužívané vo svojej práci.

POĎAKOVANIE   patrí našim odvážnym a statočným  obetiam mobbingu: 

                                        Ing. Monika Čunderlíková

                                         Ing. Anna Holúbková

                                         Ing. Miloslav Hoschek

                                         Ing. Stanislav Labjak

                                          Ing. Ivana Lisická, PhD.

                                          Ing. Anna Lucinová

                                          Mgr. Janka Mokráňová

                                          Mgr.. Marek Novák

                                          Mgr. Oľga Petrusová

                                          Ing. Margita Šinálová

                                          Ing. Ľubomír Valent

Ako šiel vývoj našej demokracie, prichádzali občania na zistenie, že len aktívnym pripojením sa im môže prinesť úspech. A svojim vlastným úsilím môže každý občan šíriť osvetu.

Ale POZOR, ukážeme si, že takáto predstava  nemá a nemusí mať víťazstvo.

Už v Národnej rade Slovenskej rady ako poslankyňa som si myslela, že zákony nám tu predkladajú poslanci parlamentu. Ale postupne som zistila, že to nie je vôbec pravda. Parlament pracuje podľa dokumentu Programové vyhlásenie vlády. A prijímajú sa zákony v súlade s jeho koncepciou. Poslanci opozície síce môžu predkladať zákony, ale nakoľko sú v menšom počte, tak tieto nemajú šancu, aby boli schválené. Toto je dôležité zistenie, o ktorom sme dosiaľ nevedeli, lebo sme sa o to nezaujímali, a tak my sme ho zviditeľnili a dali na vedomie občanom už v minulom volebnom období.

Ani sme sa nezaujímali, ako sa na Slovensku strácajú peniaze nás zamestnancov, zamestnávateľov, občanov, voličov. Preto sa snažíme zvýšiť právne vedomie Vás, občanov, aby ste poznali, kde je pravda. Je pre vládu SR jednoduchšie plakať, že nemáme peniaze na zdravotníctvo, školstvo,..... .. ako by sme mali povedať ľuďom pravdu. Konštatujeme, že v súčasnom systéme vládne politika strachu, politika moci, politika závisti, politika korupcie

Ja som si myslela, že sa mi podarí priniesť Antimobbingový zákon pre každého občana, ktorý od roku 1989 túžili po spravodlivosti. Ale nakoľko v  parlamente neexistuje spolupráca, ani žiadna pomoc, tak sám jedinec - poslanec nič nezmôže.

A to platí aj v tomto volebnom období, ako vidíme, sú tam len hádky platené občanmi. Nič sa tam nezmenilo. O novej  ceste, ktorá  by priniesla zmenu politiky, sme prinášali od roku 2012 osvetu, poznatky, a tie sme zaznamenali do našich  Zborníkov v roku 2013, 2014, 2017. 

Aj z tejto 4. medzinárodnej  konferencie sme Zborník venovali všetkým občanom, obetiam, ktoré boli v našej demokracii prenasledované, ponižované a zneužívané vo svojej práci.  Všetkým, ktorým mocipáni vzali chlieb a spôsobili zničenie ich existencie.

Naši občania chceli, aby sa po roku 1989 aj naša krajina zaradila medzi slušné a duchovne vyspelé krajiny sveta, ktoré sme mohli pozorovať len z diaľky akoby za oponou v divadelnej manéži.

Považujem za dôležité v tejto chvíli uviesť, čo mňa priviedlo k tomu, aby som sa začala venovať základným ľudským právam a najmä otázke dodržiavania ľudskej dôstojnosti. Moje poznatky sú v Zborníku. 

Teraz prinášame, ako funguje spolupráca s našimi poslancami, ktorých si občania volia do parlamentu.  4. konferenciu sme chceli zorganizovať na pôde parlamentu  - v kinosále. 

Ale oslovení poslanci parlamentu ani nevedeli, kde táto miestnosť sa v parlamente nachádza  a ako a koho  môžu  o ňu požiadať.   Nemohli sme našu myšlienku  zrealizovať. Ignorácia a nezáujem, či pomoc poslancov ako zástupcov ľudu voči svojím voličom sa prejavila aj keď sme oslovili predsedníčku Výboru pre ludské práva a národnostné menšiny Eriku Jurínovú písomne listom, ale vôbec nám neodpovedala. 

Vôľa zo strany poslancov parlamentu nebola, preto sme požiadali o záštitu Národný inšpektorát práce, ktorý hrdo nesie názov Inšpektorát práce, historicky mu daný počnúc 1. júlom 2001 zmenou názvu z  Inšpektorátu bezpečnosti práce. 

Deň pred 4. medzinárodnou konferenciou sme dostali z Národného inšpektorátu práce email: .....

"......dovoľte mi poďakovať sa Vám za pozvanie na Vami organizovanú medzinárodnú konferenciu, ktorá sa uskutoční dňa 15. 11. 2018 v Bratislave. Zároveň mi dovoľte oznámiť Vám, že vzhľadom na vysokú pracovnú zaneprázdnenosť sa konferencie v zastúpení Národného inšpektorátu práce nebudem môcť zúčastniť.  Želám Vám veľa úspechov vo Vašej ďalšej práci. S pozdravom Ing. Jana Mochňacká vedúca | oddelenie pracovnoprávnych vzťahov | odbor inšpekcie práce."

Dnes už všetci dobre vieme  - nestačí  robiť na Slovensku  osvetu 4 , 5, 6 rokov. To je málo. Duševní trpaslíkovia budú vždy vo väčšine.  Slováci sú manipulovaní médiami a zaťažovaní  politickými klebetami, ohováraním, rafinovaným znevažovaním práce našich najvyšších predstaviteľov v priamom prenose cez médiá.

Sankcionovanie šikanovania ako formy psychického násilia  je pre naše 21. storočie  oneskorená úloha našich zákonodarcov. Šikanovanie je čisté násilie, ktoré môže postihnúť niekoho nezávisle od jeho promorbídnej osobnosti. Šikanovanie na pracovisku sa vyznačuje systematickým psychickým zneužívaním alebo ponižovaním osoby jednotlivcom alebo skupinou, s cieľom poškodiť jej povesť, česť, ľudskú dôstojnosť a bezúhonnosť a nakoniec prinútiť obeť ukončiť prácovný vzťah.

Ak budeme tieto nedostatky analyzovať do hĺbok koreňov, za prvotnú príčinu nemôžeme pokladať systém, ani žiadnu inštitúciu, ale vždy len jednotlivca, muža – politika, ženu – političku, s ich konkrétnymi skutkami a osobnou zodpovednosťou za konanie vo zverených kompetenciách, lebo nič nefunguje samo od seba, ani finančné trhy, ani politické systémy, ani sociálne vzťahy.

Ale nikto nám tu dosiaľ neanalyzoval príčiny výskytu mobbingu, bossingu na tom, či tom pracovisku  - okrem Inštitútu ochrany ústavných práv.

Prípady, ktoré ste nám nahlasovali, nie je možné vyriešiť na jednom stretnutí s Vami.  Toto je len začiatok tvrdej cesty za spravodlivosťou.

Práve na deň svätého Valentína nám nahlásil zamestnanec Geodetického a kartografického úradu, či prežíva mobbing. Už  pol roka ho prenasleduje šéfka a sústavnou kontrolou ho naháňa k vyšším výkonom. Ani vysvetľovanie, že on vie, aký výkon má stroj a nemôže ho prehriať , nemôže žiadať vyšší výkon. Ale šéfke to nestačilo. Vyvrcholením bolo fyzické napadnutie. ktoré malo dopad na úrade. Ten vydáva rozhodnutie a platenie bolestného. Ale, kto tu vlastne je vinníkom. A skúmame hlbšie a zistili sme, že tu ide o vzťahovú patológiu, kde šéfka chodí do práce sa odreagovať na obeti , lebo prríčinou je, že doma nemá dobré vzťahy s manželom.  .

Je to boj v 21. storočí, ktorého cieľom je pochopiť skutkový stav toho, ktorého prípadu a jeho riešenie. Ako zisťujeme, toto prešetrenie a potom riešenie stále zlyháva najprv na štátných úradoch a potom na súdoch. Nie je a nebude mu koniec pokiaľ ľudstvo nepochopí, že systém, ktorý tu niekto nastavil zlyháva na ľudskom faktore, na ľudskom konaní. 

Znovu opakujem zo Zborníka : Ako som sama zistila na pojednávaniach, sudcovia nevedia jednať a prípady vymáhania náhrady škôd spôsobených z titulu sústavných psychických útokov, ponižovania, sabotovania a zneužívania práce obetiam mobbingu – ani nechcú riešiť.  K tomu nám situáciu sťažil Civilný sporový poriadok, ktorý rozdelil  celé konanie až do jeho zavŕšenia na súdne trovy pre toho, kto prehrá. A prax resp. nastavenie šablóny prinieslo dvojaké spoplatnenie pre advokáta. Toto si nikto nevšimol, lebo dôležitý je biznis pre advokátov.

Pýtate sa , ako je to možné?  Advokáta platí žalovaný a po skončení súdneho konania rozhoduje súd zase o "peniazoch".  Ako obhajobu pre advokáta uvádzame: Advokát je len ovcou v rukách svojho pána. Vykladá paragraf v prospech svojho pána. Je plne závislý na vôli svojho pána. A takto formuje svoje už dávno špinavé vedomie, že ak zlyhá jeho zamestnávateľ, tak príde aj on o prácu.

Kto má záujem o Zborník zo 4 medzinárodnej konferencie ,píšte na ioup.riesenia@gmail.com 

Inštitút ochrany  ústavných práv Vám vopred ďakuje za Vašu odvahu a Vašu  pomoc  ! 

 č. účtu   SK8365000000000020560144

www.mobbing-bossing.eu

www.ritomska.eu

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Lučanský je pokračovaním Gašpara (týždeň podľa Schutza)

Koalícia ďalej pracuje na únose Slovenska na východ.


Už ste čítali?