boli postupne - telefonicky - zavolané k riaditeľke osobného úradu. Tu boli už prítomné svedkyne Mgr. S. D., Ing. D. T., Ing. Z. M., PhD., Riaditeľka osobného úradu im oznámila, že ich pracovné miesta boli zrušené, a tým sa stali nadbytočné. Vtedy ešte nevedeli, že celá štátna správa dostala na pokyn Vlády Slovenskej republiky preriediť stav štátnych zamestnancov. Tento pokyn neobsahoval postup, akým spôsobom majú pracovné miesta zrušiť. A komu zo štátnych úradníkov majú pracovné miesta zrušiť. Všetci štátni úradníci mali strach pred prepustením.
Bolo to v moci jednotlivých štátnych úradov. A ďalej to mali vykonať služobné úrady. A práve táto kauza troch žien, bojovníčiek Ministerstva spravodlivosti SR je príkladom nesprávnej aplikácie zákonov. Lebo dosiaľ nikto nemonitoroval "vyhodenie" alebo ak chcete prepustenie zamestnancov na slovenských pracoviskách. Inštitút ochrany ústavných práv monitoruje od roku 2013 prípad troch žien, matiek, ktoré sa stali na Ministerstve spravodlivosti SR terčom prepustenia na pracovisku.
Dnes je to už siedmy rok, čo trvajú súdne procesy skončenia štátnozamestnaneckých pomerov týchto bojovníčiek za právo a spravodlivosť.
Vážení, pozrime sa na nedostatky celej sedemročnej kauzy skončenia štátnozamestnaneckých pomerov týchto žien. Zase tu prebieha ten istý kolotoč zlého nastavenia nášho súdneho systému. Komu to vyhovuje? Sudcom? Advokátom? Vyšším súdnym úradníkom? Zapisovateľkám? Našim mladým koncipientom? Je tu veľa pracovníkov, ktorým prepustenie či vyhodenie z práce prinieslo prácu. A v nesposlednom rade celému "manšaftu" zamestnancov okresných súdov, krajských súdov, ba dokonca Najvyššiemu súdu a často aj Ústavnému súdu. Až potom môže ísť slovenský občan bojovať za svoje práva na Európsky súd pre ľudské práva do Strasburgu.
Ale vráťme sa k pojednávaniu dňa 18. 01. 2019. Je to už v poradí 8. pojednávanie v tejto kauze zničenej existencie ženy, matky. Pojednávanie otvára v poradí už druhá sudkyňa, ktorá prípad znovu musela naštudovať. A kde zostalo meritum veci? Meritum veci sa už obidvomi sudcami na Okresnom súde Bratislava I a potom na Krajskom súde poriadne pokrútilo tak ako tie naše paragrafy.
Nikto si nevšimol (ani sudkyňa), že táto žena, štátna zamestnankyňa sa stala obeťou aj na súdoch. Pred nami sa odkryla príčina zbytočnej kauzy. Žalobkyňa podala žalobu na Okresný súd Bratislava I v roku 2013, ten žalobu zamietol v roku 2014, potom Krajský súd v Bratislave prípad vrátil naspäť s právnym názorom dokázať , či na pracovisku bola, či nebola iná vhodná práca pre žalobkyňu, teda počet voľných štátnozamestnaneckých miest. A zase sa dokazovalo, čo už malo byť dokázané na prvom pojednávaní. Nikomu nevadí, že sa už siedmy rok pojednáva? A kde sa nám zase stratila zásada hospodárnosti, ktorú učíme mladých právnikov na právnických fakultách?
Kto si tu urobil z týchto žien, ktoré prišli o prácu tvrdý "právnický chlebíček"? Predsa každý, kto vstúpil a vstupuje do tohto súdneho procesu má zabezpečenú prácu. Vari sme si na tento súdny systém zvykli? Akoby nebolo možné ho zmeniť? Kto si to kedy všimol? Komu to vyhovuje? V konečnom dôsledku občanovi, ktorý prišiel o prácu, to vôbec nevyhovuje. Ale nemá inú šancu sa brániť.
Vari minister spravodlivosti SR alebo nedajbože poslanec parlamentu zmení tento nehospodárny súdny systém? Nie! Ani poslanec ani minister toto nezmení. Oni o tom vôbec nevedia. Nemajú žiadnu spätnú väzbu o súdnych procesoch na súdoch. Neučíme to ani našich mladých adeptov práva, ktorý prichádzajú na súdy.
Vráťme sa k našej kauze. Aj v tejto našej dnešnej kauze súdi mladá sudkyňa podľa starej zaužívanej súdnej šablóny. A po siedmich rokoch prejednala náhradu mzdy, ktorú má obdržať žalobkyňa, štátna zamestnankyňa. Mladé právničky v pojednávacej sieni sa "zapotili", kým to vypočítali. Po siedmich rokoch pojednávaní je tu víťazstvo pre žalobkyňu. Je to tvrdé víťazstvo. Priznáva sa nárok náhrady mzdy za 12 mesiacov.
Tak vážení, toto nie je úspech, toto je porážka celého súdneho systému. Aj keď ho tu reprezentuje Ministerstvo spravodlivosti SR. A tak, ako povedal generálny riaditeľ jednej prepustenej žene, matke " Spravodlivosť neočakávajte aj keď pracujete na Ministerstve spravodlivosti SR", toto sa preukázalo v plnom rozsahu.
A v našom výskume IOÚP sme zistili: Zrod mobbingu vznikol v normálnej skupine, kde sa agresori javili ako celkom normálni ľudia, často v skupine obľúbení. Mali dobrú pôdu vykonať skutok nespravodlivého prepustenia žien, matiek LEBO: všetci štátni zamestnanci Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o likvidácii zamestnancov vedeli, ale boli ticho, aby práve im nevzali prácu Hlavne, že sa niekto iný stal obeťou, tentokrát to boli JUDr. Ľ: P. Ing.V. G. a Ing K.S. - dve ekonómky a jedna právnička. Ufff, všetci štátni zamestnanci si vydýchli.
Súd prvého stupňa opomenul nedostatky skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ženy, matky:
Vo výpovedi chýbala aplikácia ustanovenia § 74 Zákonníka práce. Každý študent práva sa naučí, že výpoveď je povinný zamestnávateľ prerokovať s odborovou organizáciou, A toto prerokovanie má zamestnávateľ aj uviesť vo výpovedi. Písomne. A toto pri dokazovaní v tejto kauze stačilo na preukázanie, že výpoveď je neplatná. Ostatné dôkazy, ktoré súd pripustil, už boli zbytočné.
Zopakujme si: Ak by bol zachovaný postup procesu výpovede našich štátnych zamestnankýň podľa litery zákona, tak zamestnávateľ napíše do každej výpovede, že výpoveď bola prerokovaná s odborovou organizáciou. Ale táto veta vo výpovedi štátnej zamestnankyne nebola.
A tak sme dnes zase zmonitorovali, súdny proces, kde sa žena, matka zbytočne súdila sedem rokov. Kto je za to zodpovedný? Zostáva otázka: Kto nám pomôže zmeniť súdny systém?
https://www.mojevideo.sk/video/2ed1b/euro_poslanci_a_ich_kompetencie.html?fbclid=IwAR1Zn32eET3B84neigUHgjEa3twe763uWfey3KFyaauyJLNbDY4BuK1AbF4
