reklama

Sú dnes ľudské práva v Európe ohrozené?

Dňa 10. decembra 2018 sme sa v mene Inštitútu ochrany ústavných práv zúčastnili konferencie k 70. výročiu medzinárodného dňa ľudských práv na tému Sú dnes ľudské práva v Európe ohrozené?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

V úvode sa nám prihovoril poslanec a predseda Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti Ľuboš Blaha v anglickom jazyku. Prekvapilo nás to, veď sme tu v malej miestnosti SAV na Klemensovej ulici v Bratislave boli slovenskí občania. Hlavný prednášateľ bol generálny riaditeľ, ochranca ľudských práv Peter Zoehrer z Rakúska, ktorý poďakoval poslancovi za privítanie. Ale náš mladý poslanec už nebol prítomný. Zmizol ako gáfor. 
Zvedavosť našich občanov pritiahol názov "Sú dnes ľudské práva v Európe ohrozené? 
Problémom v krajinách Európskej únie je rozdiel medzi teóriou a praxou. V celej Európskej únii máme 5 hlavných výziev, ktorým v súčasnej dobe čelíme: 1. zachovať rešpektovanie slobody náboženstva a vierovyznania, 2. zachovať rešpektovanie súkromia a občianskych slobôd, 3. zachovať slobodu vyjadrenia voči vzrastajúcej kultúre politickej korektnosti, 4. predchádzať diskriminácii v pluralistických spoločnostiach a 5. zvyšovať medzinárodné štandardy ľudských práv.
Európska únia požaduje záväzok voči štandardom ľudských práv, avšak tento sa nedarí plniť. Neexistuje ľudské právo, ktoré hovorí, že sa nemáme cítiť dotknutí. Sloboda prejavu zahŕňa do určitej miery prejavy nenávisti tzv. hate speech. Predsa musí byť dovolené kresťansky založeným organizáciám, podnikom, komunitám, mimovládným organizáciám kritizovať agendu LGBTI-skupín.
V roku 2014 jeden aktivista v Nemecku zorganizoval verejné zhromaždenie na protest proti výstavbe mešity v Mníchove. Dostal pokutu tisíc eur za hanobenie a nenávistné prejavy tzv. hate speech. Toto opatrenie nebolo správne, pretože tu nebola porušení žiadna sloboda, či právo. Je predsa ľudským právom postaviť mešitu ako aj kritizovať islam alebo ktorékoľvek náboženstvo.
Ale v tomto príklade nezainteresovaný divák nevidí, že politická korektnosť, resp. konanie politikov vlastne poškodzuje ľudské práva a základné slobody.
Rakúsko po schválení nového federálneho zákona o islame v marci 2015 urobilo z vyše 600 000 členov moslimskej komunity hlavných podozrivých. Rakúska vláda ignorovala 20 kritických pripomienok tohto zákona. Vtedajší minister zahraničných vecí Sebastián Kurz nariadil vyšetrovanie 150 materských islamských škôlok vo Viedni a vznikol z toho obrovký škandál. Zistilo sa, že veľa inštitúcií, ktoré získajú verejné financie, ponúkajú v rámci svojich aktivít učenie Koránu, čo môže viesť k radikalizácii detí s cieľom pripraviť ich na džihád. Rakúsko má veľmi rozporuplný postoj voči islamu z pohľadu náboženskej slobody a slobody vierovyznania.
Európska únia sa dlhodobo zaoberá formovaním stratégie náboženskej slobody. V roku 2013 schválila Európska únia smernice na monitorovanie stavu náboženskej slobody za hranicami Európskej únie. Tieto smernice informujú orgány zahraničnej politiky v štátoch EÚ. V rámci Európskej únie sa požaduje podporovať a chrániť náboženskú slobodu a slobodu vierovyznania.
Vlády často pod hrozbou terorizmu obetujú súkromnú sféru občanov. Z toho dôvodu sa čím viac okliešťuje ochrana dát na internete alebo v telefonickej komunikácii.
Ochrana ľudských práv predstavuje právo zmeniť príslušnosť k náboženskej skupine. Práve kresťanské skupiny patria v islamským krajinám k najviac prenasledovaným. Kresťanku z Pakistanu Asia Bibi uväznili do cely smrti k vôli obvineniu z rúhania sa. 
Zaujalo nás koľko všelijakých aktivistov je v téme ľudských práv v celej Európskej únii. Bojujú za náboženskú slobodu. Pán generálny riaditeľ Zoehrer si do boja za ľudské práva ;pracovne "zasväcuje" aj svojho syna. A tak tu máme rodinkárstvo, či korupciu už na pôde Európskej únie. Zase sa dokázalo, že pod lampou je najväčšia tma.
Nie je našou úlohou poukázať na ďalších politikov, ktorí si pestujú na pôde Európskej únie rodinkárstvo. 
Aj keď sme sa od pána generálného riaditeľa nedozvedeli či Ľudské práva v Európe sú ohrozené, skôr je to o práci, kde si pán generálny riaditeľ Peter Zoehner vytvoril "vyšší level" a spolu s ostatnými politikmi mieša svoju "aktívnu polievočku".
Inštitút ochrany ústavných práv sa ešte zúčastnil dňa 12. 12. 2018 podujatia v priestoroch Slovenského národného strediska pre ľudské práva, kde pri príležitosti 70. výročia Všeobecnej deklarácie ľudských práv sa konala diskusia s ľudmi, ktorých práca aktívne prispieva k ochrane ľudských práv v slovenskej spoločnosti. Zuzana Limová, Ondrej Prostredník a Ján Benčík. nám vyjadrili svoj názor a oboznámili s výsledkami svojej práce. 
Vážení občania, ako sme tiež zistili odo dňa 24. 9. 2018 Slovenské národné stredisko spustilo Národné kontaktné miesto pre podnikanie a ľudské práva. Ide o prvé miesto, na ktoré sa môžu podnikatelia obrátiť v prípade, ak sa chcú dozvedieť o dopadoch svojej činnoti na ľudské práva, poradiť sa, ako tieto dopady zmierňovať a odstraňovať, alebo získať bližšie informácie v tejto oblasti. Môžu sa naň obrátiť aj občania, ktorí sa domnievajú, že ich ľudské práva sú porušované v súvislosti s podnikateľskou činnosťou v ich okolí. Je finančne podporený v rámci nadnárodného projektu financovaného z prostriedkov EÚ.
Bez ohľadu na existenciu akože pomoci, táto neslúži občanom. Inak by už dávno pomohli spomedzi našich obetí pani učiteľke z Pukanca, ktorá sa na radu Verejného ochrancu práv má obrátiť na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Ale Stredisko jej vo veci mobbingu, bossingu nepomôže, a to nám potvrdila v priamom rozhovore aj súčasná pani riaditeľka Szabová. Kam sa posunulo Stredisko od svojho vzniku v ústrety k občanom? A malo sa vôbec posunúť?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vážení, každý sa nám tu oháňa sociálnym cítením, demokraciou, morálkou, ľudskými právami. Ale pod heslami ľudských práv si mnohí vybudovali svoju politickú kariéru a stále zbierajú politické body. Politikov a rovnako aj štátnych úradníkov treba posudzovať nie podľa toho čo hovoria, ale podľa toho, čo robia. A keď sa na nich pozrieme z tejto strany, tak zistíme, že mnohým z nich nejde o ľudské práva, ale o dobrý biznis, ktorý dokážu vytrieskať ešte aj z nešťastia ľudí.

Príkladom je historické Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Táto inštitúcia bola zriadená osobitným zákonom v roku 1993 na základe dohody Slovenskej republiky s OSN. Podľa medzinárodných dohovorov (napríklad podľa Parížskych princípov, schválených OSN v r. 1993) malo by byť v Stredisku zastúpené široké spektrum občianskej spoločnosti vrátane mimovládnych organizácií zaoberajúcich sa ochranou ľudských práv.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Parížske princípy hovoria o zástupcoch odborov, o sociálnych a profesných organizáciách, asociáciách právnikov, lekárov, novinárov, významných vedcoch, predstaviteľov trendov vo filozofickom a náboženskom myslení, zástupcov univerzít, parlamentu a v pozícii poradcov aj o zástupcoch ministerstiev.

Skutočnosť, ktorú sme zaznamenali v minulom volebnom období, je však taká, že túto ľudskoprávnu inštitúciu ovládali zástupcovia Smeru, ktorí mali v jeho orgánoch rozhodujúce slovo. V predchádzajúcich rokoch bola výkonnou riaditeľkou Strediska JUDr. Anna Zachová, bývalá spolupracovníčka p. Fica. Po jej odstúpení z tejto funkcie v novembri r. 2010 správna rada Strediska zvolila za výkonného riaditeľa Strediska svojho dovtedajšieho predsedu JUDr. Juraja Horvátha, bývalého poslanca NR SR za stranu Smer. Za nového predsedu si správna rada zvolila Mgr. Antona Martvoňa, bývalého poslanca NR SR za stranu Smer. A hoci ďalšia osoba Mgr. Zuzana Kupcová, PhD., bola do správnej rady Strediska vymenovaná bývalou ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny, je verejne známe, že je blízkou spolupracovníčkou a advokátkou R. Fica. Podobne je to aj s ďalšou členkou správnej rady, profesorkou politológie pani Marcelou Gbúrovou, u ktorej značná časť verejnosti vníma jej náklonnosť k Smeru. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je otázkou, prečo Stredisko priťahovali osoby blízke strane Smer? Ťažko uveriť tomu, že je to snaha o ochranu ľudských práv, pretože keď nastala potreba ujať sa ochrany práv konkrétnych osôb, spravidla nastupoval tretí sektor, ktorý v Stredisku nemá žiadne zastúpenie. Podľa konania manažmentu Strediska, možno usúdiť, že je to skôr štátna dotácia, ktorú Stredisko každý rok dostáva zo štátneho rozpočtu v takej sume, o ktorej môžu iné organizácie činné v oblasti ľudských práv, len snívať.

V roku 2008 malo Stredisko rozpočtované príjmy zo štátneho rozpočtu 580 tis. Eur a k tomu granty z verejných zdrojov za cca 24 tis. Eur. V roku 2009 aj v roku 2010 dostalo Stredisko dotácie zo štátneho rozpočtu po cca 643 tis. Eur a k nim aj rôzne granty z verejných zdrojov na projekty, ktoré realizovalo. V roku 2011 boli v dôsledku finančnej krízy Stredisku (tak ako aj väčšine ďalších organizácií) krátené rozpočtové príjmy o cca o 10% oproti predchádzajúcim rokom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako manažment Strediska so zverenými prostriedkami štátneho rozpočtu nakladal, svedčí protokol Najvyššieho kontrolného úradu SR, ktorý vykonal kontrolu hospodárenia Strediska za roky 2008 až 2010. Je takmer neuveriteľné, ako dokázal porušovať predpisy a tunelovať verejné zdroje.

A zdá sa, že v Stredisku prestali robiť mŕtveho chrobáka, a dnes je tu personálne obsadenie, ktoré bude zodpovedať Parížskym princípom a ďalším záväzkom, ktoré sa vzťahujú na personálne obsadzovanie a zásady činnosti ľudskoprávnych organizácií. 

Mária Ritomská

Mária Ritomská

Bloger 
  • Počet článkov:  635
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Zaujímam sa o život okolo nás, o ľudí, ktorí potrebujú pomoc a hľadajú cestu k láske, hľadajú zmysel života, lebo každý môže, a teda aj ja, malými skutkami zmeniť tento svet. Skúsenosti z parlamentu mi ukázali, že poslanci v parlamente neriešia problémy občanov tejto krajiny a svojimi populistickými rečami ukazujú len svoje ego. Preto máme novú spoluprácu, nový cieľ a nové riešenia v našom novo-založenom Inštitúte ochrany ústavných práv. Správy Vám budeme prinášať na facebooku a na mojom blogu. Zoznam autorových rubrík:  PríbehyNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu