Ako sme si všimli, vláda SR v tomto týždni predložila do parlamentu zákon na ochranu korupcie, ktorý bude chrániť nahlasovateľov korupcie pred vyhodením či znížením mzdy. Je to len ďalší dôkaz, že vláda SR si stále nevie poradiť s témou pre človeka tak dôležitou, ako je práca, príjem a pracovné vzťahy. Nechce a nevie porozumieť dôležitosti tejto našej témy. Preto šírime osvetu prejsť na zmenu nového systému pomocou Inštitútu ochrany ústavných práv, ktorý ako prvý na Slovensku sa pripojil k civilizovaným krajinám Európy, šíri osvetu a monitoruje psychické násilie voči ľudskej bytosti na našich pracoviskách.
Inštitút ochrany ústavných práv má záujem o každého občana, ktorý má chuť začať meniť svoju životnú situáciu od seba. Evidujeme každého zamestnaného, či nezamestnaného občana Slovenska a šírime informácie s cieľom okrem iného zvýšiť právne vedomie všetkých občanov.
Ako šiel vývoj našej demokracie, prichádzali občania na zistenie, že len aktívnym a odvážným pripojením sa im môže priniesť úspech. A svojím vlastným úsilím môže každý občan šíriť osvetu. Ale POZOR, ukážeme si na tejto konferencii, že takáto predstava nemá a nemusí mať víťazstvo. PREČO? Už v Národnej rade SR ako poslankyňa som si myslela, že zákony nám tu predkladajú poslanci parlamentu. Ale postupne som zistila, že to nie je vôbec pravda. Parlament pracuje podľa dokumentu Programové vyhlásenie vlády. A prijímajú sa zákony v súlade s jeho koncepciou.
Poslanci opozície síce môžu predkladať zákony, ale nakoľko sú v menšom počte, tak tieto ich zákony nemajú šancu, aby boli schválené. Toto je dôležité zistenie, o ktorom sme dosiaľ nevedeli, lebo sme sa o to nezaujímali, a tak sme tu , aby sme Vám túto pravdu dali na vedomie Vám občanom. Ani sme sa nezaujímali, ako sa nám takto strácajú peniaze občanov, voličov. V takomto nastavení našej poltiky je potom pre našu vládu jednoduchšie plakať, že nemáme peniaze na zdravotníctvo, školstvo, kultúru, ako povedať ľuďom pravdu.
Konštatujeme, že v súčasnom systéme vládne politika strachu, politika moci, politika závisti, politika korupcie, rodinkárstva a známosti.
Od roku 2012 sme Vám občanom prinášali osvetu, poznatky, riešenia o novej ceste, ktorá by priniesla novú zmenu politiky, a tie sme zaznamenali do našich Zborníkov v roku 2013, 2014, 2017. Aj z tejto 4. medzinárodnej konferencie pripravíme Zborník venovaný všetkým obetiam, ktoré boli v našej demokracii prenasledované, ponižované a zneužívané vo svojej práci.
Všetkým obetiam, ktorým mocipáni vzali chlieb a spôsobili zničenie ich existencie.
Naši občania chceli, aby sa po roku 1989 aj naša krajina zaradila medzi slušné a duchovne vyspelé krajiny sveta, ktoré sme dovtedy mohli pozorovať len z diaľky akoby za oponou v divadelnej manéži.
Ak si nájdete prácu v tom čase si ani neuvedomíte, aké dôležité sú v práci pracovné vzťahy. Každý pri práci hľadá, aký bude mať príjem za vykonanú prácu. Ale treba si uvedomiť, že podstata našej práce v IOÚP je povyšiť človeka s veľkým Č, jeho ľudskú dôstojnosť. Už v parlamente som poukázala, že za posledných 28 rokov sme v práci človeka vytvorili zvierací model práce. A po volebnom období od roku 2016 stále pokračujeme robiť osvetu a monitoring psychického násilia na pracoviskách. LEBO: Aj táto 4. medzinárodná konferencia nám potvrdzuje, že nestačí robiť na Slovensku osvetu 4 , 5, 6, 7 rokov.
Moc v politike získala politická strana SMER a postupne mala aj svojich prívržencov. Rozrástla sa veľká rodina po celom Slovensku. Ak ste bol členom či prívržencom ľahko ste si našiel prácu. Mnoho prípadov, kde sa vyskytol mobbing na pracovisku bolo vďaka silnej moci politickej strany SMER. Každý mobbér, za ktorým stála politická, mocenská strana, nám reagoval rôzne. Niekto reagoval svojím listom, iný na nás poslal svojho advokáta. Kto sa zamyslel nad tým, kým je advokát platený. Skúmali sme aj túto oblasť draho platených advokátov. Postupne sme zistili, že v tejto problematike nie sú pevné základy.
Len jedno je tu spoločné. Presunúť svoju zodpovednosť na druhého.
Dôsledok mobbingu je psychosociálny pracovný úraz, ktorý treba hodnotiť rovnako ako iné poškodenie zdravia na pracovisku. A tento skutok patrí pod pracovné právo.
Ale to je málo. Duševní trpaslíkovia budú vždy vo väčšine. Slováci sú manipulovaní médiami a zaťažovaní politickými klebetami, ohováraním, rafinovaným znevažovaním práce našich najvyšších predstaviteľov v priamom prenose cez médiá.
Sankcionovanie šikanovania ako formy psychického násilia je pre naše 21. storočie oneskorená úloha našich zákonodarcov. Šikanovanie je čisté násilie, ktoré môže postihnúť niekoho nezávisle od jeho promorbídnej osobnosti.
Ako každá choroba, tak aj patologický vzťah má najmenej jednu príčinu. Ide o vzťah najmenej medzi dvomi osobami. Hľadáme a identifikujeme príčinu. Obvyklou príčinou patologického vzťahu je sociálne deformovaná osobnosť, resp. zle vychovaný, alebo psychicky poškodený človek ktorý nejakým spôsobom (obvykle psychicky) týra inú osobu, často viac osôb.
To je absolútna väčšina vzťahov medzi ľuďmi – jeden je predátor, kanibal, a ostatní sú obeťami, korisťou, vykorisťovaní (mnohí podriadení sú obvykle obeťami, často nevedome). Týrané osoby (obete) nedokážu zo vzťahu „vycúvať“, preto patologický vzťah najmenej dvoch osôb trvá, hoci je zlý, chorobný. Tyran sám sa nikdy nevzdá, resp. nevycúva zo vzťahu, nie dobrovoľne, on nikdy neuvoľní týranú osobu. Niekedy ani pod hrozbou zákonnej moci. Tyran sa snaží vždy dosiahnuť svoj tyranský cieľ: Duševne konzumovať, deprimovať, deptať, zatlačiť alebo vytlačiť zo zamestnania, vidieť osobu „zlomenú“, „zavrieť osobu“ na psychiatrické oddelenie, ak sa nepodarí do väzenia.
Pre poškodenú obeť je nemožné zistiť, čo je príčinou zlého vzťahu, a čo je príčinou poškodenia utýranej duše, hoci častokrát sama si povie, že ktosi mu (jej) ublížil a psychicky ho (ju) týra. Odborníci na etiku a sociológiu si všimli aj v ľudských spoločenstvách rovnaké útoky s tým rozdielom, že ľudskí útočníci zneužívajú na útoky SLOVO. Hovorenú reč. Ide najmä o psychické útoky, intrigy a šikanovanie s následkami psychického utrpenia obete. Základným rozdielom medzi mobbingom zvieracích a ľudských komunít je v prvotnom poškodení jednotlivca. Mobbované zviera býva poškodzované fyzicky. Mobbovaný človek je poškodzovaný psychicky – trpí psychotraumou
Po roku 1989 sa novinári nevenovali téme, ako si zvolení poslanci plnia svoje skutky pre voličov, resp ako si plnia svoje volebné programy, s ktorými prišli do parlamentu. O tom, či sa zmenila vymožiteľnosť práva v tomto volebnom období možno konštatovať - rovnako nie. Problémom je uplatňovanie práva a zákona v praxi. Po schválení zákona v parlamente by sa mala začať druhá fáza legislatívnej činnosti poslancov – aplikovanie práva a skúmanie dopadov nových zákonov na život občanov. Má to byť súčasť tvorby zákona, ale nie je. Myslíte, že nemá byť? Tak sa opýtam: Ako zistí výrobca automobilov, či je jeho produkt žiadúci? Tvorba zákonov je tiež produktivita.
V našom tradovanom politickom systéme riadenia spoločnosti, ktorému sa dá prilepiť nálepka európsky politický systém, (je úplne jedno, či je pri moci socialistická, alebo pravicová vláda) stále vidíme rovnaký európsky politický systém budovaný na princípe upevňovania získanej moci.
Princíp všeobecného blaha je potlačený starosťou o moc. Cieľom politického princípu je moc.
Znovu nám to ukazujú staronové štruktúry poslancov, napríklad Poliačik, Beblavý, Hlina, ktorí v snahe ako samci na čele svorky, naliehavo vykrikujú, že potrebujú znovu moc nad Vami, nad voličmi, nad občanmi pomocou nových názvov politických strán. A pomocou svojich "ľudí" si chcú znovu zriadiť kreslo platené voličmi.
Ukázali nám to aj komunálne voľby dňa 10.11.2018. Ani jedna politická strana ani jeden nezávislý kandidát nemali vo svojom programe boj proti mobbingu. A prečo by to mali mať? Zviditeľniť psychcké násilie na našich pracoviskách z hľadiska bezpečnosti pri práci, je stále len našou úlohou - IOÚP.
Nepomohla zmeniť politický systém ani nedávna minulosť - vražda mladého novinára Janka Kuciaka, ani pochody za slušné Slovensko - je to len ďalšia túžba po moci. Ale za tým všetkým sa zase len skrýva naliehavosť a neschopnosť ovládania si svojho ega a svojej chamtivosti po moci.
Nikto Vám tu občanom, voličom, zamestnancom nedáva nádej a blaho do života.
A za všetky obete prinášam názor jednej odvážne bojovníčky: "Nie je prekvapivé, že pripadov mobbigu na súde, je čoraz viac. Mobbing totiž dosť dobre zaberá, ako účinný prostriedok zbavovania sa zamestnancov bez vzniknutych nákladov a zamestnanci, ktori na takéto odchody pristúpili, vlastne dali voľnú ruku týmto zamestnávateľom a v ich tom len a len posilnili, že sa to oplati robiť, lebo to zaberá a nikto sa nebráni. Len, čim viac je takýchto vynútených odchodov, tým viac sa to dostáva do éteru, lebo aj ked ľudia mlčia o následkoch konania na svoju osobu, tie tam predsa sú a to minimálne financie, lebo práca sa veru nehľadá ľahko. A to už je neskoro oľutovať svoj odchod, tak možno vtedy sa niektorí pokúsia aspoň o nejakú nápravu, podaním žaloby na súd. Len tu je ďalšia prekážka, súdy taketo pripady "nemaju radi", preto hľadajú len spôsoby, ako ich zamietnuť, lebo to je najednoduchšie.
Sudca Peter Staněk z Okresného súdu BA II to povedal aj na pojednávani, súdy nemajú radi prípady diskriminácie. Nechcú to vôbec vidieť, že ide o skrytú manipuláciu zo strany zamestnávateľov o zneuživanie práva na škodu zamestnanca, napr keď sa účelovo a klamlivo vytýkajú zamestnancovi nedostatky, ktoré sa ani nevyskytli v podobe odovzdaných upozornení.
Súd jednoducho skonštatuje, že ten zamestnanec je lajdák, a ak ten dostane výpoveď učelovo, tak ani nemá potrebu skúmať pravdivosť tvrdeni v upozorneniach, /že ho možno trošku šikanovali, no a čo veď "nedobre pracoval", možno, to bolo preto/. Nehovoriac o tom, že mnohokrát zamestnanec už nemá pristup ani k údajom k svojej ochrane, potom nevie preukázať opak. Manipuluje sa ďalej na súde.
A ani tomu nerozumiem, ako sa môže tváriť súd, že takýto problém neexituje, keď už je podaná žaloba, však na internete je kopa informácíí o tom, že sa v celej EÚ vyčísľuju škody vzniknuté šikanov a robi sa v tejto oblasti výskum a rôzne štúdie a dokonca Európska únia sa ešte v roku 2002 snažila vytvoriť jednotnú definíciu pre mobbing, aby sa to mohlo riešiť v smernici, avšak ani tam zrejme nebola dostatočná politicka vôľa.
Môžem uviesť, že bola na mňa podaná žaloba, ktorá sa dala iným ludskejším a pre mňa lacnejším a prijateľnejším spôsobom riešiť. Takto som sa však musela brániť na súde, stresovať sa, platiť advokáta. No nedala som sa a na šťastie urobili chybu, preto spor prehrali. Krajský súd potvrdil, že to prehrali bez možnosti sa odvolať."
Tak ďalšia pozitivna informácia na záver pre nás, ktorí sme sa tu dnes na 4. medzinárodnej konferencii stretli.
LEBO 17. november ešte neskončil alebo v "blate" je ťažké žiť.
V ďalšom príspevku prinesieme informáciu pre všetkých občanov, o vymožiteľnosti práva u našich rakúskych občanov.
