reklama

Na súde bola nahlásená bomba

Ešte sa vrátim k pojednávaniu, ktoré sa konalo minulý týždeň na Okresnom súde Bratislava III v právnej veci žalobcu PhDr. Martina Lacka, PhD. proti žalovanému Ústavu pamäti národa. Počas pojednávania sme zaznamenali,

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

že zamestnanci žalovaného napísali na Výbor Národnej rady SR pre ľudské práva a národnostné menšiny o zlých pracovných vzťahoch na svojom pracovisku. Zamestnanci dúfali, že aspoň poslanci tohto Výboru im pomôžu. Na pojednávaní samotní svedkovia nevedeli, ako a či sa ich vec vyriešila. Je skôr pravdou, že na Výbore ich sťažnosť zapustila korene. Nikto to z Ústavu pamäti národa neurgoval? Nikto netrval na odpovedi Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny? Kto, ak nie poslanci parlamentu by mali pomáhať ľuďom, občanom, voličom? A práve táto otázka predstavuje veľmi dôležitú problematiku pre budúce generácie. Kto sa kedy naučil poznať kompetenciu poslancov parlamentu, ktorých si volíme. Lebo vážení, nie je všetko raz za štyri roky poslať do parlamentu 150 nováčikov, alebo "myslením zaostalých starúšikov", ktorí nám prinášajú za rokovacím pultom nové zákony.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dnes sa na Slovensku skoro každý chváli, že má známeho tam a tam a spolieha sa na prípadný zásah dotyčnej osoby. Ale toto je len klasická ukážka korupcie po slovensky.

Aký zásah "dotyčnej osoby predstavujú" naši riadiaci mobbéri? Keď predstavení mobbujú, zneužívajú svoje nadradené postavenie. Ide o svojvoľné, neprimerané, exaltované, teatrálne a právne prehnané správanie vo výkone moci. Stručne psychologicky možno definovať mobbérov ako sociopatické alebo psychopatické osobnosti. Je logické, že na danom mieste nemajú byť. Povedzme si otvorene: od roku 1989 sa na tento problém pozerá celé Slovensko, a stále ho nikto z kompetentných nechce vidieť. Ak sa našiel občas nejaký odvážlivec a chcel pomôcť zotročeným zamestnancom, obvykle skončil so svojou aktivitou skôr, než by dosiahol spoločensky relevantný výsledok. Pocítil rovnaké útoky ako všetci otrokárstvom poškodení občania, bol vylúčený a prenasledovaný.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Doba však pokročila a vyrástla nám ďalšia generácia mobbérov. Výskum Inštitútu ochrany ústavných práv ukazuje, ako sa zvyšujú prípady mladých absolventov, ktorí túžili po vysokoškolskom vzdelaní druhého a tretieho stupňa a ich prvé pracovné miesto im zabezpečilo pozíciu obete mobbingu, bossingu. Vypovedanie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je rizikovým zásahom do práv zamestnanca. Ale stále tu máme mnoho zamestnancov s nízkym právnym vedomím, majú strach priznať sa k psychickému prenasledovaniu. Mobbing je fenomén viacerých pracovísk. Možno o ňom hovoriť ako o skrytom úkaze. Zamestnanci sa neradi otvárajú a rozprávajú o svojich problémoch na pracoviskách. Aj keď práve psychické násilie na obetiach často má oveľa viac devastujúci dopad než je tomu v prípadoch fyzického násilia. Psychické prenasledovanie má negatívny dopad pre spoločnosť, predovšetkým v ekonomickej oblasti v dôsledku strát pracovných síl, ich zvýšenej pracovnej neschopnosti. Dôsledky pre konkrétnu firmu či zariadenie spočívajú v zhoršení psychosociálneho prostredia, zvýšenej fluktuácii zamestnancov, nedostatočnej motivácii a zvyšovaní nákladov. Šikanované osoby podávajú nižšie pracovné výkony a mobbéri časť svojej pracovnej energie venujú vymýšľaniu nových zlomyseľností. Deštruktívny spôsob riešenia psychického prenasledovania na pracovisku narúša pracovnú atmosféru a znižuje pracovnú výkonnosť. Psychické prenasledovanie má negatívny dopad aj na obeť a jeho rodinu. Ide o telesné a duševné vyčerpanie, psychické a psychosomatické následky. Bežná prepracovanosť je dočasná a po jej odznení ťažkosti vymiznú. Dlhodobejšie psychické prenasledovanie môže mať vážne negatívne dopady na fyzické a psychické zdravie pracovníkov. V poslednom registrovanom prípade obete mobbingu sme zistili, že na radu psychiatrov sa počas svojej práceneschopnosti zúčastňuje výberových konaní. Len aby unikla mobbérovi alebo kľudne ho môžeme pomenovať páchateľ trestného činu ublíženia na zdraví. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Viditeľná zaostalosť našej legislatívy a právnej teórie, o praxi nehovoriac, je vizitkou nehanebnosti všetkých slovenských vlád v posledných 29 rokoch, nevynímajúc ani tú poslednú. 

Nie je nám na škodu, a nesmieme sa čudovať, ak sa množia prípady nahlásenia bomby na súdoch. Ako sa to stalo v tento posledný aprílový týždeň dvakrát.

Množstvo expertov zo zahraničia nás v poslednom období upozorňuje na skutočnosť, že právna ochrana občanov, ktorí sa stali obeťami psychického násilia, je v niektorých vyspelých demokratických štátoch nedostatočná. A čo, my na Slovensku? Akú máme právnu ochranu občanov pomocou zákona? Inštitút ochrany ústavných práv skúmal aplikáciu zákona č. 514/2003 Z. z.  o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dá sa však v našej krajine pod taktovkou sudcov, či advokátov týmto zákonom dovolať pravdy a spravodlivosti? Aj tu sa aplikácia zákona naťahuje dlhé a dlhé roky. Pojednávania sa predlžujú a nárok na náhradu škody vytvorený zlým rozhodnutím je na dlhé trate. Vysvetlenie sme hľadali na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky.

"Pani riaditeľka mnoho občanov chce podať žalobu za spôsobenú škodu nezákonným rozhodnutím. môžeme sa o tom porozprávať osobne?

"Neviem, čo by som Vám mala povedať, my tu máme množstvo spisov, a my zastupujeme štát a plníme len povinnosť štátnych zamestnancov, chránime peniažky zo štátneho rozpočtu. My to máme nastavené , my si plníme povinnosť štátnych zamestnancov."

Tak to stačí, na ministerstve sú radi, že majú prácu. A či ich práca motivuje? Či im práca dáva zmysel? Na to nám pani riaditeľka neodpovedala. Ba ani z jej strany nebola vôľa a ani slušnosť prísť na vrátnicu. Nebola vôľa a nebola slušnosť dohodnúť si čas na 5 minútové stretnutie. A to tu máme dnes zase "akési pochody za slušné Slovensko".

Vážení, povedzme si pravdu, Slušnosť už dávno zahynula.

Inštitút ochrany ústavných práv na Slovensku 1. Posudzuje a registruje na základe podnetu alebo z vlastnej iniciatívy dodržiavanie práv pracujúcich. 2. Monitoruje dodržiavanie práv pracujúcich pri nahlásení podozrenia na mobbing, bossing. 3. Uskutočňuje aplikáciu zákonov v oblasti firemnej kultúry na pracoviskách 4. Podporuje zvyšovanie povedomia o právach pracujúcich 5. Spolupracuje so zahraničnými subjektmi a medzinárodnými subjektmi, ktoré sa podieľajú na výkone práv pracujúcich v členských krajinách Európskej únie. 

Robili sme si dôležité zistenia, ako ste sa vysporiadali so svojím problémom ako obete mobbingu? Najčastejším typom riešenia je volnočasová aktivita. Druhou najviac zastúpenou možnosťou je rozhovor s nejakou blízkou osobou. Ako tretí spôsob riešení psychického prenasledovania je rozhovor s rodinným príslušníkem. A ďalej sem patrí počúvanie hudby, osobná modlitba či cigarety. 

Pomerne často sa vyskytujúcim pravidlom mobbingu býva typicky „ľudská politika“ napodobujúca primátov, ale vo verzii slovnej: Mobbér svoj útok na obeť vykonáva s použitím slova, resp. Lex Iuris, literu zákona použije tak, aby maximálne zneužil existujúce zákony proti obeti. Prenasleduje svoju vybranú obeť s konkrétnym cieľom a neúnavne – a nakoniec: vyštve ju z pracoviska. Hlavným znakom mobbingu pomocou Lex Iuris je nečakaný „úder z jasného neba“ ako nočná mora, alebo Kafka like story (Franz Kafka, 1883-1963, Proces, Zámok...). Obeť nikdy nepredpokladá, nečaká taký útok, a motív zostáva nevyslovený, utajený. 

Často pod vplyvom zmenenej životnej situácie, keď sa ocitnete bez práce vznikajú problémy v súvislosti s rozchodom a následným rozpadom rodiny. Musíte sa vyrovnávať s radom ďalších vzťahových a osobných ťažkostí. Dostávate do finančných problémov a nemôžete si dovoliť platiť súkromné poradenské služby.

Na rozdiel od nás táto služba patrí k štandardom v sociálnych službách členských krajín Európskej únie. Túto službu poskytuje na Slovensku len Inštitút ochrany ústavných práv.

Len pripomíname: Je všeobecne známe, že práca má významný vplyv na fyzické a duševné zdravie každého človeka.. Platená práca poskytuje nielen finanční prostriedky, ale je zásadným zdrojom ľudskej identity, podporuje vznik sociálnych kontaktov a umožňuje osobný rozvoj. Zvyšujú sa požiadavky na umenie komunikácie, nároky na riadení, či vysoká zodpovednosť - toto sú aspekty, ktoré zvyšujú nároky na duševnú činnosť a ovplyvňujú zdravie zamestnancov.

Chystáme pre Vás aj videá o našej činnosti. https://www.mojevideo.sk/u/drhc/

Obrázok blogu
Mária Ritomská

Mária Ritomská

Bloger 
  • Počet článkov:  635
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Zaujímam sa o život okolo nás, o ľudí, ktorí potrebujú pomoc a hľadajú cestu k láske, hľadajú zmysel života, lebo každý môže, a teda aj ja, malými skutkami zmeniť tento svet. Skúsenosti z parlamentu mi ukázali, že poslanci v parlamente neriešia problémy občanov tejto krajiny a svojimi populistickými rečami ukazujú len svoje ego. Preto máme novú spoluprácu, nový cieľ a nové riešenia v našom novo-založenom Inštitúte ochrany ústavných práv. Správy Vám budeme prinášať na facebooku a na mojom blogu. Zoznam autorových rubrík:  PríbehyNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu