reklama

Museli odvolať ministra školstva Slovenskej republiky?

Dosiaľ platilo a stále platí, že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky nie je zvolený z určitého miesta či obvodu, a preto je anonymný voči konkrétnym voličom a nie je viazaný na volebný okrsok.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Všetci poslanci sú plne závislí za nomináciu a úspech vo voľbách od šéfa alebo centrály strany. Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky nemá konkrétnych voličov, ktorým by bol zodpovedný za svoje pôsobenie v parlamente. Náš systém zaručuje a zaručoval, že bez strany sa do parlamentu určite nik nedostal. Poslanec mohol zostať v úzadí, ale nemal vlastný zdroj legitimity voči straníckej disciplíne, ak si chcel presadiť svoj názor. 

A preto sociálne vedomie Slovenska je choré. Je choré predovšetkým vďaka demokraticky zvoleným predstaviteľom tohto štátu, ktorí odmietajú ozdravenie medziľudských vzťahov. Počiatky psychopatických úchyliek vidíme aj na mnohých zvolených poslancoch parlamentu, podľa čoho ľahko odhalíme kvalitu ich osobnosti vo zvieracích hodnotách. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pomýlení sociopatickí poslanci často nevedia čo od nich čaká občan volič. Pýtam sa:, ktorého z nich zaujíma holý život občana? 

Z nášho výskumu od roku 2012 vidíme, kto predstavuje najviac obetí mobbingu? Ako potvrdila naša agenda učitelia predstavujú najväčší počet obetí mobbingu. Niektoré prípady obetí z radov učiteľov, ktoré svoje skúsenosti bránia na súdoch, už odzneli aj v médiách. Vieme, že zdravie našich občanov je kruto skúšané zvieracími modelmi správania sa zamestnávateľov – mobbingom a bossingom. 

Ani posledná udalosť, propagovaná médiami, odvolávanie ministra školstva Slovenskej republiky nepomôže zlepšiť kultúru našich pracovísk. V minulom volebnom období som interpelovala ministra školstva SR Čaploviča, Pelegriniho, Draxlera.. Minister Draxler nám avizoval, že učitelia majú "akúsi" Príručku na pomoc proti mobbingu. Žiaľ, nemal to preskúmané. Preskúmali sme si to sami a zistili sme, že žiadna pomoc pre učiteľov v tejto príručke nie je. O čom teda bol veľký politický "humbuk" odvolávania ministra školstva SR Petra Plavčana? Veď eurofondy sa tu veselo rozdávali aj v minulosti a žiaden minister nebol odvolaný.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Zopakujem: Bossing a mobbing sú príčinami permanentného stresu obeťou prenášaného z pracoviska do rodinného prostredia. Obeť je prenášačom stresu a nevedomky poškodzuje zdravie všetkých členov celej rodiny. Dňa 14. júna 2013 Nezávislé školské odbory oficiálne potvrdili rozsiahle zamorenie učiteľského pracovného prostredia mobbingom a bossingom. "Podhubie" mobbingu je na našich pracoviskách rozšírené široko ďaleko a tiež veľmi hlboko a vysoko.. Neviditeľným spôsobom zožiera spoločnosť zvnútra ako zhubná choroba, pripomína mi to roztrúsenú sklerózu. A najhoršie na tom je, že už sa to stalo pre Slovákov úplne normálnym. Boj s týmto nepriateľom bude dlhodobý a ťažký ako s talianskou mafiou. Ľudia nie sú nastavení morálne. A tak si každý radšej ticho "drží svoju stoličku" len, aby sa nestal terčom po kolegovi, ktorého práve vyhodili. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pozrime sa na problém pomoci aj z druhej strany, keď sa na pracoviská dostanú „zlí“ ľudia, alebo presnejšie - duševne chorí ľudia, ktorí radi ubližujú iným ľuďom? Jedno z kritérií ľudského duševného zdravia je ochota pomôcť iným. Ak idete po chodníku, na ktorom leží človek, tak sa pristavíte a poskytnete mu pomoc. Alebo aspoň zavoláte záchranku. Ale sú aj ľudia, ktorí by ho prekročili a možno aj okradli. Toto môžeme nazvať duševnou poruchou, lebo iba duševne narušený človek ubližuje bez dôvodu inému človeku. Čím viac človek pomáha, tým je viac duševne zdravý. Čím viac človek škodí, tým viac presviedča iných o svojej duševnej nerovnováhe.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Posledné volebné obdobie v našom parlamente ukazuje, že psychické násilie dosahuje vrchol.  A nám sa stále potvrdzuje, čo sme hlásali v minulom volebnom období: Zákon skončil pred bránou mojej firmy. Zákon som ja, a kto ma nebude poslúchať, môže odísť. 

Prečo sa nedarí slovenskú zákonodarnú činnosť orientovať na potlačenie psychického násilia na pracoviskách? Lebo Slovensko je „štandardný“ štát v rámci Európskej únie, má svoje pestované psychické násilie na pracoviskách. A pokiaľ ide o legislatívnu činnosť zákonodarcov ? Tak tá je typická, je paneurópsky zameraná „na objednávky lobistov“. Zákony, ktoré sa prijímali a prijímajú, žiaľ, nemajú nastavený systém kontrolného mechanizmu. Ako to, že nikoho nenapadlo zaviesť kontrolný poslanecký systém na monitoring účinnosti nových zákonov? (o tom som 4 roky v parlamente hovorila) Prečo? Jednoducho preto, lebo zverstvo v parlamente sa honosí počtom legislatívnych návrhov. Robia si štatistiku a médiá ich v tom podporujú, že kto , koľko návrhov podal.

Na Slovensku vládne akýsi druh „právneho nacizmu“. Inak sa to nazvať nedá. Je to „právny nacizmus“ vyvolenej kasty, ktorá môže všetko, ešte aj prenasledovať nevinných.

Obrázok blogu

Súdy na Slovensku nevedia správne reagovať, ak je pojednávacou zložkou skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Konečný nález psychických útokov na pracoviskách je bezprávie pociťované na strane občanov prepustených z pracovného pomeru v rozpore s existujúcimi zákonnými predpismi, ako sme to opakovane rôznymi spôsobmi už avizovali. Zákonnosť je absentujúca. Bezprávny stav umožňuje zamestnávateľom, alebo aj spoluzamestnancom, beztrestne konať psychické násilie proti zamestnancom a svojím neodborným postupom len preukázať nesprávnu aplikáciu ustanovení Zákonníka práce Občianskeho zákonníka, a tým hrubo porušovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné práva zamestnanca, resp. žalobcu a demokratické princípy, ku ktorým sa Slovenská republika hlási.

V tomto tvrdom boji do právnickej príručky pre našich študentov práva sme zaradili víťazný prípad z Okresného súdu Žilina. Tu zopakujem: Porušením Zákonníka práce zo strany žalovaného (tým, že výpoveď žalobcu vopred neprerokoval so zástupcami zamestnancov) sa náš prípad žalobcu stal druhým úspešným pracovnoprávnym sporom na ceste za spravodlivosťou zamestnancov. Stal sa autoritatívny prameň práva.

Mária Ritomská

Mária Ritomská

Bloger 
  • Počet článkov:  635
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Zaujímam sa o život okolo nás, o ľudí, ktorí potrebujú pomoc a hľadajú cestu k láske, hľadajú zmysel života, lebo každý môže, a teda aj ja, malými skutkami zmeniť tento svet. Skúsenosti z parlamentu mi ukázali, že poslanci v parlamente neriešia problémy občanov tejto krajiny a svojimi populistickými rečami ukazujú len svoje ego. Preto máme novú spoluprácu, nový cieľ a nové riešenia v našom novo-založenom Inštitúte ochrany ústavných práv. Správy Vám budeme prinášať na facebooku a na mojom blogu. Zoznam autorových rubrík:  PríbehyNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu