Politika bez regulátora

Autor: Mária Ritomská | 13.5.2017 o 12:33 | (upravené 13.5.2017 o 13:10) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  116x

Stále kolom dokola, takto sa dajú zhodnotiť správy, ktoré priniesli média z parlamentu v poslednom týždni.  Len nám občanom ukazujú, že tu je ešte horšia štábna kultúra ako v minulom volebnom období,

na ktorú som poukazovala a prinášala riešenia. Dňa 11. mája 2017 sa Inštitút ochrany ústavných práv zúčastnil konferencie politického hnutia OĽaNO na tému Za lepšie Slovensko. A výsledok: Zase začínajú. Je to ako v minulom volebnom období. Aj tam sa stále čakalo na víziu, stratégiu. misiu. 

Len pripomeniem úryvok z mojej knihy Zápisky z parlamentu: "Pomaly sa blížil rok v parlamente (marec 2013) a my v OĽaNO sme stále nemali žiadnu stratégiu, víziu, misiu. Na naplnenie týchto cieľov líder OĽaNO zabezpečil externý team mladých aktivistov, ktorí vraj robili  volebnú kampaň pre politickú stranu KDH. Nuž, akoby sa od toho očakával lepší výsledok. Bohužiaľ, prešlo päť mesiacov, (čo tu máme mladých "pomocníkov na slovenskú politiku"), a stále nemáme žiaden program pre občanov, ktorí nás sem zvolili.

Namiesto toho na každom politickom klube OĽaNO bolo cítiť napätie a dokonca niečo ako osobný  boj medzi jednotlivými jeho členmi. To už trio poslancov Matovič, Hlina, Viskupič trochu poľavilo vo svojich hádkach o moc. A nastúpili aj ďalší nezávislí poslanci. Akoby sa nerozhodovalo o spoločnej vízií a jej napĺňaní, ale o tom, kto v rámci klubu vyhrá nad ostatnými členmi. A to si hovoríme, že sme nezávislí poslanci.

A čo je horšie pozorujem, že politické hnutie OĽaNO pohltila budova parlamentu  a  tvorba  návrhov zákonov. Stále menej si všetci poslanci uvedomovali, že vo voľbách nezvíťazili preto, aby tu v parlamente súťažili, kto dá najviac návrhov zákonov alebo strávil najviac hodín v rokovacej sále parlamentu. Ale vo voľbách víťazí ten, kto dokáže poskytnúť voličom príťažlivejšiu predstavu budúcnosti – jednoducho občanom dá pocit, že sú na Slovensku pánmi. 

Aby som bola kolegiálna, skúsila som na klube OĽaNO ešte raz predložiť nový, pozmeňovací návrh zákona. Ale aby sa zase nevyhovárali, že ani tento návrh zákona nie je v mojej náplni poslankyne, tak som ho predložila mailom poslancovi Miroslavovi Kadúcovi. Bol to "pozmeňovák" k volebnému zákonu.

Mirko, poslala som Ti mailom pozmeňovací návrh zákona? spýtala som sa Mirka Kadúca na chodbe v budove parlamentu. 

Mirko sa tváril prekvapene.

Bol to námet priamo od voličov. Aj s pánom Vetrákom som o tom hovorila....čo je s tým?

Pozriem si maily, keď prídem do kancelárie - reagoval Mirko Kadúc. 

Tiež som sa pokúšala, aby občania - voliči prišli na klub OĽaNO. A poslala som o tom informáciu priamo tajomníčke klubu Táni:  Ahoj Taňa, mám do klubu nový bod programu.  Je možné, aby si tento týždeň na klube poslanci vypočuli občanov, voličov?  Ide o poskytnutie právnej pomoci v teame, na ktorý spoločne platímeAk áno, potom oznámim občanom, ktorých vediem v mojej poslaneckej agende termín, ktorý mi pošleš. Ďakujem Ti pekne. Pozdravuje Mária

Ani na túto moju činnosť som nedostala odpoveď.

Stále viac som videla, ako sú v klube OĽaNO nakazení takmer všetci: Jedni – nechuťou problém riešiť, čo je závažná sociálna rakovina, a tí druhí – sú obeťami rakoviny, títo sú zdeptaní rakovinou až na smrť. Akoby si nikto neuvedomoval, že občania SR, voliči sledujú naše kroky a podľa našich krokov si nás budú vážiť, alebo defenestrovať. Čas neuveriteľne rýchlo plynul a moje pôsobenie v tomto politickom hnutí mi ukázalo novú skúsenosť v našej politike:

1. politické hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti nemá žiadnu koncepciu politickej činnosti, zákony navrhujú bez uváženia, či to prospeje „obyčajným ľuďom“, ako sa hrdili na začiatku svojej zákonodarnej činnosti.

2. politické hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti odmietalo všetky moje legislatívne návrhy, odmietalo, dokonca aj moju koncepciu Komisie proti násiliu pri Výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny.

3. politické hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti funguje na princípe chaosu (živelne, hystericky), a na princípe vydierania poslancov. Dvaja „vedúci zakladatelia" politického hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti vymáhajú poslanecký príspevok, ktorý je zákonom určený pre asistentov, ale spomínaní „zakladatelia“ si ho vymáhajú pre svojich „asistentov“, ktorých si vyberajú podľa „svojich“ kritérií a nútia ostatných poslancov, aby ich dofinancovali. Takéto vzťahy odmietam.

Ja som však nemohla ignorovať rakovinu spoločnosti, ktorú som jasne opísala na základe bohatého materiálu nahromadeného v poslaneckej agende a predniesla v klube OĽaNO a v rokovacej sále hneď v prvom vystúpení k Programovému vyhláseniu vlády SR. Nikdy predtým v dejinách Slovenska nebolo tak veľa zlých právnych noriem, ktoré by umožňovali tak ľahko vyhnať zo zamestnania, bez príčiny, a nevinných ľudí len tak, ako lusknutím prsta.

Dosiaľ platilo, že ja ako poslankyňa parlamentu som mala byť vtiahnutá do rokovacej sály, kde bolo už 25 rokov pracovisko všetkých poslancov, ktorých sem občania poslali. Tu prebiehávala a prebieha  rozprava. V tomto volebnom období  už vopred určený víťaz je politická strana SMER.

Občania pomocou médií uverili úlohe poslanca navrhovať a schvaľovať  zákony. Moja situácia v klube OĽaNO nebola nápomocná s predložením antimobbingových zákonov, ktoré boli mojim volebným programom. Preto som sa rozhodla osloviť  vládu SR na prípravu antimobbingových zákonov, to bola jediná cesta k ich prijatiu. Vtedy som ešte nevedela, aká je to politická hra.

Postupne som odkryla, a to dnes už každý rozumný občan pochopí, že pracovať v tejto "klietke" rokovacej sály nie je prínosom pre občanov. Prínosom neboli ani pravidelné stretnutia klubu OĽaNO. Lebo: Dosiaľ platilo, že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky nie je zvolený z určitého miesta  či obvodu, a preto je anonymný voči konkrétnym voličom a nie je viazaný na volebný okrsok. Všetci poslanci sú plne závislí za nomináciu a úspech vo voľbách od šéfa alebo centrály strany. Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky nemá konkrétnych voličov, ktorým by bol zodpovedný za svoje pôsobenie v parlamente. Náš doterajší volebný systém zaručoval, že bez strany sa do parlamentu určite nik nedostal. Poslanec po voľbách mohol zostať v úzadí, ale nemal vlastný zdroj legitimity voči straníckej disciplíne, ak si chcel presadiť svoj názor.

A v tomto politickom chaose vôbec neplatí, že občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Žiaľ táto predstava sa nestala skutočnosťou a dnes vidíme, ako si páni poslanci z vysokej politiky spravili biznis. A rovnako to platí pre lídra politického hnutia OĽaNO. Pracovať v takomto parlamente je hlasom volajúceho na púšti. Kto to ešte nepochopil, tomu bude lepšia vlastná skúsenosť práce poslanca parlamentu. A potom naďalej hrať pred občanmi divadlo pod taktovkou SMERu.

Je čas zamýšľať sa aj u nás, aká by mala byť naša vysoká politika.  Na margo problému sa opýtam: Máme analyzovať otázku príčin narastajúcich dokonaných samovrážd(?); krivka za posledných 22 rokov hrozivo stúpa... aký to je marker. Nehrozí nám verdikt, že za komunizmu bolo lepšie? Nikomu neprajem, aby sa ocitol on, alebo niekto z jeho blízkych, v štatistickom rozptyle krivky samovražednosti. Keď si zamestnávateľ zmyslí prepustiť, tak to aj urobí, a ihneď, v tej sekunde... neprajem ani zarytým konzervatívnym kapitalistom aby ste niečo také zažili, ale neuškodilo by vám to, že?  V stave, v akom je slovenské právo dnes, je skôr bezprávnym právom pre absolútnu väčšinu občanov SR, a to vďaka právnym deklináciám v aplikovaní práva. Tí, ktorí na to majú postavenie, alebo peniaze, deklinujú si výklady práv tak, ako to oni chcú. Radový občan sa svojich práv dočká len výnimočne, a potom má nutkanie chváliť sudcov v médiách, čo je skutočne smiešne, fakt banán.

Tak, či onak, bežný smrteľník sa výkladu práv bez intervencie Európskeho súdu pre ľudské práva nedočká. Treba konečne prepojiť zákony a štátnu moc v prospech radového občana, a členovia vlády SR, ako aj poslanci NR SR, by to mali konečne pochopiť. Poctivý politik má postarané o prácu na celý život, dostane úctu od občanov, a môže spokojne chodiť medzi ľudí aj bez ochranky."

Potiaľ úryvok z knihy spomienok na parlament.

Ako Inštitút ochrany ústavných práv  považujeme našu činnosť za  dôležitú a uvedomujeme si našu exkluzívnu zodpovednosť tým viac,

  • čím prázdnejšie je právo na ochranu zamestnanca;
  • čím mohutnejšie je právne vákuum okolo zamestnanca;
  • čím viac odvracajú politické nomenklatúry svoje konzervované hlavy od tejto témy;
  • čím je národ ohlušenejší hlúposťami žabomyších vyhlásení niektorých politikov;
  • čím ťažší je život morálneho človeka;
  • čím viac je lož pracovným nástrojom politikov;
  • čím viac sa riadenie zamestnancov podobá na politiku;
  • čím viac mohutnie násilie na pracoviskách ako sociálna rakovina...
  • Každé politické ticho v právnom vákuu zabíja ľudí a šliape po ľudských právach. Nikto sa nemôže tváriť akoby sa nič nedialo.
  • Nebojte sa!  Prinášame novú politku: 

http://www.cum.sk/v/CNUq/institut-ochrany-ustavnych-prav

http://www.mojevideo.sk/video/28746/vizia_pre_slovensko_alebo_vsetko_sa_da_ak_sa_chce.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?