Môžem sa dovolať svojho práva v Štrasburgu?

Autor: Mária Ritomská | 4.5.2017 o 9:27 | (upravené 4.5.2017 o 9:52) Karma článku: 5,60 | Prečítané:  154x

Je možné, aby  dnes slovenský občan bojoval za svoje právo a spravodlivosť? Po využití všetkých právnych prostriedkov v našom slovenskom práve som ako exposlankyňa Národnej rady Slovenskej republiky 

a podľa článku 34 Dohovoru  o ochrane ľudských práv a základných slobôd  a v nadväznosti na článok 35  ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podala sťažnosť proti Slovenskej republike za porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Svoju sťažnosť som odôvodnila: Uznesením č. II. ÚS 787/2016-9 zo dňa 27. 10. 2016 Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol môj návrh na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií zo dňa 26.  09.  2016  týkajúci sa porušenia povinnosti vyplývajúcej z článku 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona  č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon“) z dôvodu nepredloženia písomného oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov počas výkonu funkcie verejného funkcionára do 31. marca 2016.

Z povahy veci vyplýva:  Ústavný súd Slovenskej republiky vo vydanom Uznesení č. II ÚS 787/2016-9 zo dňa 27. 10. 2016 nepovažoval moje podanie Oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov počas výkonu funkcie verejného funkcionára do 31. marca  formou elektronického podania na e-mailovu adresu predsedu Vyboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií na e-mail martin_poliacik@nrsr.sk za právne perfektné, ktoré by bolo spôsobilé vyvolať účinky podania písomného oznámenia Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií v súlade s článkom 7 ods. 1 písm.e) ústavného zákona.

Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval k mojej prvej námietke, že predseda Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií je funkcia nahraditeľná podpredsedom výboru a podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky možno považovať za právne perfektné len také podanie písomného oznámenia, ktoré je doručené Výboru  Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií ako kolektívnemu orgánu a nie jednotlivým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky ako jeho členom.

Z toho dôvodu sa už Ústavný súd Slovenskej republiky nezaoberal mojou námietkou, či je prípustné elektronické podanie písomného Oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov počas výkonu funkcie verejného funkcionára do 31. marca z hľadiska jeho včasnosti pre účely posúdenia splnenia si povinnosti podľa článku 7 ods. 1 ústavného zákona v lehote vyplývajúcej z citovaného ustanovenia.

Ústavný súd konštatoval k mojej druhej námietke: "napadnuté rozhodnutie Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií nie je v rozpore s článkom 9 ods. 9 Ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení Ústavného zákona č. 545/2005   Z. z. ,nakoľko neobsahuje tento článok ústavného zákona a ani citáciu či bolo prijaté najmenej trojpätinovou väčšinou prítomných členov výboru." Považoval moju druhú námietku za formálnu absenciu, ktorá  nespôsobuje eo ipso jeho ústavnú neudržateľnosť. Na preukázanie podmienky, či bolo rozhodnutie prijaté potrebnou väčšinou členov výboru existuje zápisnica z 3. Schôdze Výboru Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií zo 16. júna 2016. A s touto zápisnicou sa ja nemôžem oboznámiť, lebo je utajená.

Vzhľadom k tomu, že Ústavný súd sa nezaoberal mojimi námietkami, preto nie je možné považovať Uznesenie Ústavného súdu SR č. II ÚS 787/2016-9 zo dňa 27. októbra 2016 za relevantné a spravodlivé a prejednané v súlade s článkom 6 ods. 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

K mojej prvej námietke uvádzam: Postupná elektronizácia výkonu verejnej moci na Slovensku úzko súvisí s celosvetovým trendom zjednodušovania prístupu a následného zvyšovania transparentnosti komunikácie s príslušnými orgánmi vo sfére štátnej správy a územnej samosprávy.

Práve prostredníctvom realizácie ustanovení zákona č. 305/2013 Z. z.  o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, ktorý je účinný od 1. 11. 2013 je prípustné zaslať elektronické podanie  Oznámenia  funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov počas výkonu funkcie verejného funkcionára do 31. marca.  

Odvolávam sa na ustanovenie § 3 psm. i) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov podľa ktorého Na účely tohto zákona sa rozumie elektronickým formulárom elektronický dokument obsahujúci automatizovane spracovateľné pravidlá, prostredníctvom ktorých je možné elektronickými prostriedkami vyplniť a prezentovať vyplnené údaje v štruktúrovanej forme, spracovateľnej aj automatizovaným spôsobom informačnými systémami; elektronický formulár tvoria identifikačné údaje, dátové prvky tvoriace dátovú štruktúru, a to bez vyplnených údajov, a pravidlá na vyplnenie a na zobrazenie vyplnených údajov.

Podľa § 3 psm. j) zákona č. 305/2013 Z. z. zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov Na účely tohto zákona sa rozumie elektronickým podaním údaje vyplnené podľa elektronického formulára, ktoré na účely výkonu verejnej moci elektronicky alebo na účely jeho začatia zasiela orgánu verejnej moci osoba, ktorá je účastníkom konania.

Ako z citovaných ustanovení zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva Elektronickým podaním sú údaje vyplnené podľa elektronického formulára, ktoré na ochranu mojich práv, právom chránených záujmov a povinností alebo na účely jeho začatia, som zaslala  v elektronickej komunikácii orgánu verejnej moci, teda Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií.

Vzhľadom k tomu, že je elektronický formulár Oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov počas výkonu funkcie verejného funkcionára je aj na webovej stránke Národnej rady Slovenskej republiky dostupný, v takom prípade nebol dôvod, aby som nemohla  realizovať elektronické podanie podľa § 3 písm. j) zákona č. 305/2013 Z. z. zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Dôkaz 1: Formulár A, B pre elektronické vypĺňanie (3 032 KB)  je na:

http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/VNF/Doc/tlacivoAB_2.2.pdf

Dôkaz 2:  Formulár A, B pre ručné vypĺňanie (3 173 KB) je na:

http://www.nrsr.sk/web/Static/sk SK/VNF/Doc/tlacivoAB_2.2_rucne_vyplnanie.pdf

Dôkaz 3: Formulár „Oznámenie verejného funkcionára po skončení výkonu verejnej funkcie“ (po uplynutí 1 roka; v zmysle článku 8, ods. 5) je na:

http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/VNF/Doc/FormularC.pdf.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov Orgány verejnej moci zabezpečujú, aby prístupové miesta, spoločné moduly a agendové systémy v ich správe boli vybudované spôsobom, ktorý umožní výkon verejnej moci elektronicky elektronickými prostriedkami v celom rozsahu a v každom štádiu bez toho, aby bol potrebný akýkoľvek osobný kontakt alebo listinný kontakt medzi orgánom verejnej moci a osobou, ktorej sa výkon verejnej moci elektronicky týka, vrátane zabezpečenia  ich prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím.

Vzhľadom k tom, že  Národná rada Slovenskej republiky na webovej stránke má dostupný elektronický formulár, ktorý je možné elektronickými prostriedkami vyplniť a prezentovať vyplnené údaje v štruktúrovanej forme, spracovateľnej aj automatizovaným spôsobom informačnými systémami potom je možné aj jeho elektronické podanie zaslať Výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

V tejto súvislosti poukazujem, že tu došlo k pochybeniu Výboru Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií a rovnako jeho predsedu a rovnako jeho asistenta, ktorí obdržali moje Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov počas výkonu funkcie verejného funkcionára do 31. marca a neakceptovali ho v súlade so zákonom  č. 305/2013 Z. z.  o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, ktorý je účinný od 1. 11. 2013. Moje elektronické podanie obsahovalo písomný elektronický formulár dostupný na webovej stránke Národnej rady Slovenskej republiky.

V tejto súvislosti je možné uviesť, že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a jeho asistent  má  povinnosť spracovávať elektronickú poštu každý deň. Vyplýva mu to z Ústavy Slovenskej republiky, lebo je zvolený občanmi a stal sa zástupcom občanov. V opačnom prípade by platilo, že voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky sa poslanci stávajú podriadení  zástupcovia občanov, nad ktorými sú nadriadení štátni úradníci Parlamentného inštitútu.

Ústavný súd SR, ak je mu vec predložená v rámci jeho právomocí, ktorý má ako orgán členského štátu za úlohu chrániť práva, ktoré jednotlivcom zverilo komunitárne právo, jeho odmietnutím boli porušené moje občianske a ústavné práva. Ústavný súd Slovenskej republiky ako súd členského štátu môže prostredníctvom eurokonformnej interpretácie vyplniť medzery vnútroštátneho právneho predpisu svojimi ustanoveniami. Ústavný súd teda mal posudzovať moje elektronické podanie podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyplniť tak medzery, ktoré doteraz neaplikoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií.

Z uvedeného vyplýva, že argumentácia Ústavného súdu, že moje eletronické podanie nie je  ”právne perfektné”,  nemá právnu silu, nakoľko sa jeho tvrdenia opierajú  zákon č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej „rokovací poriadok“), ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. 1. 1997 a  v jeho ustanoveniach nie je upravená nadväznosť na zákon o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podstatným v tejto súvislosti je spôsob, akým je právny poriadok aplikovaný na území členských štátov v súlade s ich najmä ústavnou úpravou.      

Podľa článku 7 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa , keď sa ujal výkonu verejnej funkcie a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci rok,

Podľa článku 7 ods. 1  písm. e) ústavného zákona Oznámenie podľa odseku 1 podáva iný verejný funkcionár určenému výboru Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „výbor“).

Z citovaných ustanovení zákona jasne vyplýva, že poslanie písomného oznámenia vykonáva verejný funkcionár do 31. marca. Nie je v týchto článkoch zákona, aká forma sa má aplikovať na podanie Oznámenia. Naopak,  ako som už uviedla, na webových stránkach je písomná forma Oznámenia spracovaná ako elektronický formulár podľa zákona . 305/2013 Z. z. zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

A potom moje podanie  je v súlade s § 4 ods. 5 zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov prostredníctvom ktorého sa realizuje  elektronický kontakt medzi orgánom verejnej moci a mojou osobou, ktorej sa výkon verejnej moci elektronicky týka. Preto aj dôvody, ktoré obsahoval môj návrh na preskúmanie Rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, sú zjavne opodstatnené a mal sa ním Ústavný súd zaoberať.

Znovu uvádzam Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií mal posudzovať potom moje podanie elektronicky podľa zákona č. 305/2013 Z. z. zo elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).

Ešte pokiaľ ide o podanie Výboru Národnej rady SR ako iniciatívnemu a kolektívnemu orgánu pozostávajúceho z poslancov Národnej rady SR, ktorý prijíma rozhodnutie podľa článku 9 ods. 6 ústavného zákona v súlade s článkom 9 ods. 9 ústavného zákona.

Ústavný súd Slovenskej republiky na strane 12 posúdil funkciu predsedu Výboru Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií ako funkciu, ktorá nie je nenahraditeľná a táto funkcia čase jeho neprítomnosti je zastúpená podpredsedom výboru. A ďalej podľa názoru Ústavného súdu funkcia predsedu Výboru Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť nie je funkcia právne perfektná, takou právne perfektnou podľa názoru Ústavného súdu je Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií ako kolektívny orgán.

Potom možno uviesť, že funkcia predsedu právne nezodpovedá za Výbor a zároveň podľa takého názoru nie je možné považovať predsedu za funkciu, ktorá zodpovedá za výbor a v mene výboru aj koná.

Rovnako takýto výklad Ústavného súdu SR svedčí o tom, že poslanci slovenského parlamentu majú zahltené schránky, a preto nie sú v kontakte s občanmi, ktorí  ich do parlamentu  zvolili, aby poslanec a predseda Výboru bol a mohol byťzástupcom občanov.

Právny výklad Ústavného súdu SR došlo k porušeniu mojich občianskych práv a nepovažujem  vec spravodlivo prejednanú. A tým došlo zároveň  k porušeniu mojich ústavných práv.

V súvislosti s písomným Oznámením som poukázala aj na druhú námietku , že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s článkom 9 ods.9 ústavného zákona, keďže  podľa článku 9 ods. 9  Ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení Ústavného zákona č. 545/2005    Z. z.  Rozhodnutie podľa odseku 6 musí byť prijaté najmenej trojpätinovou väčšinou prítomných členov výboru alebo nadpolovičnou väčšinou členov orgánu podľa odseku 1 písm. b) až d); inak to znamená, že sa konanie zastavuje. Výbor je schopný uznášať sa, ak je prítomná najmenej polovica jeho členov.

Výbor  Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií neuviedol vo vydanom Rozhodnutí  Číslo rozhodnutia: VP11/16K  zo dňa 16. júna 2016, či bolo prijaté najmenej trojpätinovou väčšinou prítomných členov výboru. To znamená, že sa konanie voči mojej osobe zastavuje. Na základe uvedeného bola moja argumentácia dôvodná a zakladá dôvody na spochybňovanie napadnutého rozhodnutia Výboru Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií,

Preto bolo potrebné, aby sa Ústavný súd SR mojím návrhom zaoberal prijatím návrhu na ďalšie konanie. Dôkazom toho je skutočnosť, že pán predseda Výboru Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií ihneď po mojom predložení návrhu na preskúmanie rozhodnutia mal vysielanie v  TA3 , kde vysvetľoval navrhovanú právnu úpravu Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií.

K tomu predkladám ako dôkaz 5:  vysielanie TA3:

http://tv.hnonline.sk/politika/890645-poslanec-sas-chysta-bic-na-ministrov-aj-poslancov-tyka-sa-to-ich-majetkov

Na základe uvedeného žiadam,

 aby Europsky súd pre ľudské práva moju vec preskúmal ako vec zjavne opodstatnenú

a aby boli  dodržané moje občianske a ústavné práva.

V Bratislave, dňa  29. 01. 2017                                       JUDr. Mária Ritomská

A odpoveď Európskeho súdu pre ľudské práva svedčí, že Slovák či Slovenka sa nemôže dovolať svojho práva ani v Strasburgu.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?