"Rozhovor pre noviny"

Autor: Mária Ritomská | 22.4.2017 o 12:14 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  68x

V roku 2013 ste zorganizovala prvú Medzinárodnú konferenciu s názvom Ľudskoprávny rozmer ochrany práv zamestnancov. Čo táto prvá Medzinárodná konferencia priniesla?

Medzinárodná konferencia nám ukázala, že prejavy násilia v zamestnaní sú vo svojej podstate takmer v každej krajine rovnaké, líšia sa len jazykom a niekedy tradičnými formami hierarchie. Legislatívne kroky požadované proti mobbingu sú v každom štáte Európskej únie rovnaké. Psychické násilie a tzv. vzťahová patológia vo firmách i v spoločnosti (mobbing, bossing, bullying) majú s ekonomickým násilím a šikanou (krádeže, korupcia, defraudácia) spoločné oveľa viac než je oficiálna prezentácia nášho systému ochotná pripustiť. V súčasnosti je Slovensko hlboko premorené pliagou pasívneho otroctva. Všetci tí čo odmietajú aktívnu podporu etického a morálneho pracovného prostredia, tí všetci sú otroci. Mobbéri sú otrokmi zla. Či o tom vedia? Určite nie. To vieme podľa toho, že im stav, aký je, vyhovuje.

Kde a kedy sa konala? Táto prvá Medzinárodná konferencia sa konala v Bratislave dňa 12. novembra 2013 na pôde slovenského parlamentu po prvýkrát v histórii v rámci členských krajín Európskej únie.

Koľko krajín sa zúčastnilo prvej Medzinárodnej  konferencie? Prišli sem naši kolegovia z Rakúska a z Čiech.

Koľko poslancov a členov parlamentu malo záujem sa tejto konferencie zúčastniť? Pozvali sme aj poslancov parlamentu, ich asistentov, vedeli o nás aj v parlamentnom inštitúte, ale nikto z nich sa tejto konferencie nezúčastnil.

Aký záujem o túto konferenciu prejavila vláda Slovenskej republiky? Na naše pozvanie reagovali z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky odkiaľ sa nám ospravedlnili. Ostatní nereagovali na naše pozvanie.

Odkiaľ ste čerpali námet na zorganizovanie konferencie? Námet pre konferenciu sme čerpali z histórie správania či chovania jednotlivcov v spoločnosti, ktorá sa prejavuje stále vo väčšom psychickom tlaku na jednotlivca. Začiatkom 20. storočia prvýkrát použil slovo mobbing rakúsky zoológ a ornitológ Konrád Lorenz, pri opise skupinového chovania zvierat. Takto pomenoval postupné útoky viacerých zvierat na vybraného jednotlivca rovnakého druhu. Podľa neho sa tento termín ustálil pri pozorovaní rôznych jednodruhových skupín zvierat, pričom stále nie je jednoznačne dokázané, či sa jedná o naučenú schému jednania, alebo či ide o vrodené spôsoby správania sa. V polovici 20. storočia švédsky detský lekár Peter Paul Heinemann upozornil a takto pomenoval veľmi deštruktívne chovanie u detí, keď skupinka detí napadá jedno, obyčajne osamotené dieťa. V druhej polovici 20. storočia už mohutnela vedecká diskusia o šikanovaní, začala presne  v roku 1969 v Škandinávii, zásluhou priekopníka vo výskume Nóra Dana Olweusa. Opakovanú agresivitu jednotlivca, alebo malej skupiny agresorov proti jednotlivcovi, alebo proti menšej skupine obetí, nazval šikanou. Upozorňoval, že šikana je asi najrozšírenejší z problémov, ktoré ohrozujú duševný a mravný vývin školopovinných detí. Môžeme povedať, že  o šikanovaní sa začalo hovoriť najskôr v súvislosti s jeho zvýšeným výskytom na školách a zhruba o 15 rokov neskôr bola venovaná pozornosť i šikane na pracovisku. Od roku 1984 sa ustálil v sociológii staronový pojem – mobbing. O rozšírenie významu tohto pojmu do sociálnej sféry ľudí sa zaslúžil nemecký sociológ práce a diagnostik mobbingu profesor Heinz Leymann. Všimol si určitý druh správania v pracovnom prostredí, a na základe intenzívnych výskumov vytvoril definíciu mobbingu v pracovných vzťahoch (1984):  O mobbingu možno hovoriť vtedy, keď na postihnutého útočí aspoň raz za týždeň, aspoň pol roka, jedna, alebo viac osôb. Ide o zámerné ponižovanie ľudskej dôstojnosti, o poškodzovanie konkrétneho zamestnanca aktívnym a trvalým psychickým tlakom.

Aký je ľudskoprávny rozmer v tejto konferencii? Komplikované medziľudské vzťahy motivované – alebo jednoducho nekontrolované vzťahy, sú v súčasnosti často sprievodným javom boja medzi ľuďmi a medzi skupinami. Človek akoby znova prežíval džungľový boj o prežitie. Nepoužíva pritom tesáky a pazúry, ale používa intrigy, sabotáže, ohovárania, ponižovania a iné slovné útoky. V posledných desaťročiach mohutnejú antagonistické tendencie vo vzťahoch zamestnancov a zamestnávateľov. Zamestnanci strácajú motiváciu, a záujmy zamestnávateľa sú mu stále cudzejšie práve pre zlý vzťah zamestnávateľa k zamestnancovi. Chýba istota udržania pracovného miesta. Výsledkom je desocializácia. Zamestnanec, ktorý nemá žiadnu istotu v stabilite pracovného pomeru, nemá pocit sociálnej bezpečnosti, odcudzuje sa svojmu zamestnávateľovi. Stála a dlhotrvajúca neistota a napätie v práci zhoršuje zdravotný stav zamestnancov. Zamestnávateľom prestáva záležať na trvalej pracovnej zmluve pre drahších ale spoľahlivejších odborníkov, radšej zamestnávajú na krátku dobu, resp. na dobu ohraničenú, mladých a lacných zamestnancov.

Aká je na Slovensku ochrana práv zamestnancov? Ochrana osobnosti je upravená v ustanoveniach § 11 – 16 Občianskeho zákonníka. Ako mnoho iných zákonov, aj tento je iba knižnou atrakciou bez aplikácie v justičnej praxi.  Nahliadnutím do pracovno-právnych ustanovení zisťujeme detto: Žiadna definícia na ochranu proti mobbingu, bossingu, stalkingu... neexistuje. Nahliadnutím do Trestného zákona je výsledok detto: Každý zamestnávateľ môže beztrestne mobbovať a prenasledovať slovnými útokmi ktoréhokoľvek zamestnanca. Úrady práce sú nastavené na registrovanie nezamestnaných, ale chýba im právne poradenstvo. Vláda argumentuje, že právne poradenstvo zabezpečujú advokátske kancelárie, dokonca bezplatne. Prax je taká, že nikto z  „čerstvých“  nezamestnaných nedokáže "navštíviť" advokátsku kanceláriu, lebo vie, že „advokát nemá čas“. Psychologický moment zničenej existencie a reálny nedostatok peňazí nezamestnaného je skutočná prekážka a zdeptaný nezamestnaný má po krk úradovania, ktoré ho ďalej iba deptá – úradovanie okolo svojho stavu nezamestnaného vníma ako pokračujúce prenasledovanie

Ktorý záver ste z  prvej  Medzinárodnej  konferencie  dosiahli? Táto konferencia ukázala, že v súčasnosti je Slovensko hlboko premorené pliagou pasívneho otroctva. Všetci tí, čo odmietajú aktívnu podporu etického a morálneho pracovného prostredia, tí všetci sú otroci. Mobbéri sú otrokmi zla. Či o tom vedia? Určite nie. To vieme podľa toho že im stav, aký je, vyhovuje. Z konferencie sme pripravili Zborník, ktorý je uložený v našich knižniciach. Nakoľko záujem o našu konferenciu bol obrovský z radov občanov, resp. zamestnancov (ako ukazuje priložená mapa, prípady násilia na pracoviskách sú už na súdoch - oranžové body, modré body ukazujú prípady, kde sa občan ešte nerozhodol zviditeľniť prípady násilia na pracoviskách), pokračovali sme v zorganizovaní druhej medzinárodnej konferencie dňa 13. novembra 2014 v priestoroch Právnickej fakulty Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. 

Vážení čitatelia, o tejto konferencii prinesieme spravodajstvo v druhej časti rozhovoru pre noviny.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Pracoval pre Širokého aj Babiša. Teraz ide Jahnátek regulovať energetiku (profil)

Vláda vymenovala poslanca a bývalého ministra za predsedu energetického regulačného úradu, funkciu má istú do roku 2023.

DOMOV

Miliónové dotácie od Plavčana dostali aj pochybné firmy

Niektoré firmy nemajú s výskumom žiadne skúsenosti.

DOMOV

Odhalený sériový vrah patrí k najbrutálnejším

Muža zatiaľ obvinili, že týral svojho syna, no obvinenia by mali rozšíriť.


Už ste čítali?