Vyber si svojho advokáta

Autor: Mária Ritomská | 6.4.2017 o 4:24 | (upravené 6.4.2017 o 4:45) Karma článku: 3,82 | Prečítané:  137x

Život si nevieme bez práce vôbec predstaviť. Ale  príde obdobie, keď nám prácu vezmú. Sme na to pripravení? Možno tomu neveríte a možno sa pýtate: Kto mi prácu vezme? Predsa  Váš zakomplexovaný šéf/ka. 

Takto v roku 2013 vzali prácu aj 11 zamestnancom na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky. Prečo tak konali? Lebo sa tak dňa 13. 2. 2013 rozhodla vedúca služobného úradu. Medzi nimi bolo aj miesto obete na odbore hospodárskej správy a prevádzky sekcie ekonomiky. Rýchlosťou blesku dňa 14. 2. 2013 jej napísali výpoveď. Samozrejme, že tento právny úkon bol umelo vytvorený a "šil" sa za horúca. Komu prekážala obeť, aby ju tak rýchlo vyhodili z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky? Obeť sa obrátila na naše štátne úrady, ako jej to radí šablóna "akejsi" pomoci občanom. Ale všade ju poslali na súd. Môžete si vziať advokáta, dokonca aj to jej poradili.  On Vám pomôže. Tak si vybrala zdatného a lukratívneho advokáta v Bratislave. Najprv ju dva roky vodil na Okresný súd Bratislava I. Obeť stále nič netušila, len platila za  služby pánu advokátovi. Zostáva otázkou, čo  advokát robil ? Ako pomáhal svojej klientke? Len umelo naťahoval čas, aby sa o prípade skončenia pracovného pomeru nemohlo rozhodnúť včas. 

V roku 2015 som vstúpila do pojednávacej miestnosti ako právna zástupkyňa obete. A videla som našu spravodlivosť po slovensky.  Ako ju praktizujú na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky. Sudkyňu som oboznámila, že mám pripravenú záverečnú reč. Sú tu hmotné a procesné nedostatky, pre ktoré nie je potrebné ďalej pojednávať. Ale sudkyňa argumentovala, že musí prebehnúť dokazovanie. Môžete navrhnúť svedkov. Je to rovnaká štruktúra zbytočných pojednávaní. Umelo vytvorených. Ale v pojednávacej miestnosti je pánom sudkyňa, a tak sme navrhli svedkov.

Ako ukázal môj výskum za posledných 5 rokov advokáti už nie sú synonymom nezávislosti a slobodného prejavu názoru. Stávajú sa bábkou v rukách zamestnávateľa, ktorý ich draho zaplatí. Rovnako možno hodnotiť, že ich tvrdenia v súdnej sieni sa dostávajú aj na hranicu trestnoprávnej zodpovednosti.

Tento prípad len dokazuje, že ani  Ministerstvo spravodlivosti  SR nie je zárukou práva a spravodlivosti, ako si to píše v názve. Ani tu sa vôbec nedá brániť proti tvrdej mocenskej politike šéfstva, ktoré sa rozhodlo aplikovať organizačné zmeny len, aby sa zbavilo zamestnancov,  často dva či rok pred odchodom do dôchodku. 

Ak teda chcete, pani sudkyňa, budeme sa pýtať zástupcov odborovej organizácie, či bola prejednaná výpoveď našej obeti. Ukazujem im výpoveď. Pozrite sa sem, tu nie je uvedené ani slovo o odborovej organizácii a už vôbec tu nie je žiadna veta, ktorá by dokázala  prejednanie odborovou organizáciou. 

Všetci svedkovia nám svorne tvrdili, že oni ako zástupcovia odborov prejednávali organizačné zmeny. Všetci svedkovia svorne sa báli povedať, že neprejednali výpoveď. Všetci svedkovia svorne nám marili dokazovanie, verejne klamali a nemali s tým žiaden problém. Všetci svorne boli radi, že im nevzala vedúca služobného úradu prácu. Všetci svorne mali strach, že prídu aj oni o prácu. A to ich neochráni ani ich chlebodarca Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Ale na čo sa tu hráme, keď výpoveď neobsahuje prejednanie výpovede odborovou organizáciou. O tom nikto zo svedkov nechce ani počuť.

Prečo  rozhodlo Ministerstvo spravodlivosti SR prepustiť zamestnancov a vziať im prácu ? Prečo si mladý advokát nevšimol chyby, ktoré spravila vedúca služobného úradu.  

Vážení, vstúpme do pojednávacích miestností a odhaľujme nedostatky našich odborníkov na právo, lebo tu ide o život každého človeka, ktorý sa odvážne a statočne domáha svojich práv. Súdy sú poslednou inštanciou, kam posielajú naše štátne úrady občana, aby si tam dokázal svoje práva. A  naša obeť tak konala. Využila právne rady, len aby dokázala pravdu. Ale akú pravdu? Dnes sudkyňa po štyroch rokoch vyhlásila Rozsudok v mene Slovenskej republiky. Súd  žalobu zamieta.

Zase sa potvrdil náš výskum: Sudcovia dávajú za pravdu mobbérom. Čo k tomu dodať? Konštatujeme len to, čo sa hovorí už 27 rokov: Slovensko je bezprávny štát. Žijeme v krajine, kde bohatí sú bohatšími a chudobní sú chudobnejšími. Preto je na mieste zamyslieť sa nad kolabujúcim stavom tejto spoločnosti. Pretože zúfalí ľudia, robia zúfalé činy. Právo na dôstojný život, neguje právo na prácu. Slovensko si môže dať patentovať: „Ako sa nič nedá!" Namiesto toho – aby sme hľadali riešenia. Firemná kultúra zaniká, ale nečudujme sa.  Chýba nám rešpekt k práci, úcta k občanovi a tolerancia kolegov.

Skúsenosti zo súdov ukazujú, že existuje „slovenská súdna šablóna“, podľa ktorej predsedovia senátov pojednávajú všetky prípady porušovania zákona z oblasti pracovného práva. Je to o sudcoch, o ich prístupe k spravodlivosti. Nájsť múdreho a spravodlivého sudcu, musíte ísť do zahraničia. Postup je zdĺhavý, ale možný. Vyčerpať všetky zákonné prostriedky na Slovensku a potom ísť do Bruselu, kde sú Slováci viac ako doma, žiaľ. Preto je na mieste zamyslieť sa nad kolabujúcim stavom tejto spoločnosti. Pretože , a to znovu zdôrazňujem, zúfalí ľudia, robia zúfalé činy.

DOKEDY BUDEME MLČAŤ a zastrašovať občanov Slovenskej republiky ?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?