že má minimálnu mzdu a keď zaplatí všetky účty, veľa peňazí mu neostane na vyživovanie rodiny. Pýta si úpravu platu. Nie, sme sociálny ústav, dozvedá sa od šéfky. A tá skôr "hrozí" výpoveďou. Chcel bojovať, ale ona pritvrdila: Máte na výber alebo dohoda alebo výpoveď. Ráno skolaboval a sanitka ho z pracoviska odviezla. Pani učiteľka, ktorá 25 rokov pracovala v školstve ,prežíva tvrdý bossing od svojho šéfa. Je nešťastná, že svoju profesiu nemôže využiť a odovzdať svoje dlhoročné skúsenosti mladej generácie. A v neposlednom rade riešime kauzu jedného detského domova, kde zase nefunguje pracovné prostredie. Zašli sme za zriaďovateľom a požiadali o stretnutie. Ale prišla rýchla odpoveď:
"Vážená pani Ritomská, mrzí ma to, ale stretnutie s generálnym riaditeľom ústredia musím z dôvody zmeny programu zrušiť. O novom termíne Vás budem informovať. Ďakujem za spoluprácu."
Neviem, že Vás to baví, povedala mi staršia 72 ročná žena, keď sme jej zadarmo chceli poradiť, ako sa dá žiť v láske a svornosti.
"Nemusíte mi radiť, ja najlepšie viem, čo mám robiť. A môjmu bratovi, ktorý Vás poslal odkážte, aby šiel najprv psychiatrovi, lebo je chorý. Psychiater, to je akoby najlepšie riešenie dnešnej doby.
Prípady tu rastú ako huby po daždi. A v neposlednom rade monitorujeme, že sudcovia sa živia prípadom obete mobbingu tri, štyri roky. A práve v poslednom vyhratom spore pýta sudca potvrdenie od obete mobbingu, či za tri roky "naťahovania" súdneho sporu, či obeť mobbingu pracovala. A vari sa nemá zamestnať? Preto sme zašli za niekým kompetentným na Ministerstvo spravodlivosti SR, aby sme sa na tento súdny postup spýtali.
Tu sme v hodinovom rozhovore riešili pomoc pre občanov. Zdá sa akoby sme žili v Kocúrkove, aj keď pani doktorka sa veľmi snažila, ale čo povedať občanom, ktorí si myslia, že na súde je spása?...nuž...dajte sťažnosť na sudcu....ale, to by sme museli dať sťažnosť rad - radom. Nakoniec sme sa s pani doktorkou práv zhodli, že chyba je v nastavenom systéme. Slušný a pracovitý občan sa pravdy nedovolá.
Nechcem sa nikoho dotknúť, ale ľudia sú zablokovaní z minulosti, svoju vinu si z nich nikto neprizná, a vyriešenie svojich problémov očakávajú od druhých. Samozrejme, ak to nebude zase podľa ich predstáv, tak zase budú môcť niekoho za neúspechy obviňovať. Tento fenomén mobbing, bossing, terorizmus je niečo, čo nosí každý v sebe, a kým si neotvorí dušu, kým hlboko utláčané vlastné ja je za maskami, nebude zlepšenie len strach na strach a ešte väčší strach. Pomôcť sa dá o tom som presvedčená, ale len tými, ktorí sú ochotní priniesť obetu, lebo tá cesta je veľmi ťažká a bolestivá, ale tá obeta a námaha stojí za to.
Zaznamená ÚSTAV PAMÄTI NÁRODA našu históriu obetí mobbingu za 27 rokov budovania demokracie po slovensky?
Stretli sme sa v rámci cyklu DISKUSNÉ VEČERY ÚSTAVU PAMÄTI NÁRODA na besede CHARTA 77 A SLOVENSKO, kde boli prítomní prof. PhDr. Miroslav Kusý, CSc. (signatár Charty 77) Dr. Łukasz Kamiński (Wroclawska univerzita) Mgr. Peter Jašek, PhD. Ústav pamäti národa.
