Ale tam, kde nie je vôľa, nie je ani cesta. Nebola spolupráca, nebola správna komunikácia. Len zavádzanie zo strany najvyšších predstaviteľov našej vlády. Prečo vláda zlyhala na ceste k ochrane ústavných práv našich občanov? O tom som už na tomto blogu písala.
Pozrime sa, čo píšu novinári dnes? "Predseda SNS sa pred voľbami radil o tom, ako sa má správať, aj s analytikom Miroslavom Kusým. Upozornil na to maďarský týždenník názorovo blízky Fideszu. Kusý potvrdil, že sa s Andrejom Dankom viackrát a aj dávnejšie neformálne stretol." toto je len jedna z mnohých správ, ktoré píšu média polroka po voľbách. Je to všetko len doplnenie informácií, ako si pred voľbami politické strany hľadali svojich sponzorov a ako sa tá, či tá politická strana dostala ku svojmu "korytu".
Márne však hľadám správu v médiách, ktorá politická strana zvolená občanmi do parlamentu niečo zo svojho volebného programu urobila pre občanov? Nepíše sa nikde nič. A prečo by sme mali vedieť, čo politici robia? Na blížiacu sa septembrovú schôdzu sa nám politické strany zase budú prezentovať novými návrhmi zákonov. Takto nám to politické strany nastavili za 26 rokov svojho vládnutia. A za pomoci bulváru posúvali do našich domácností. A občan zohni chrbát a pracuj! My tu máme moc.
http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?sid=zakony%2fprehlad%2fpredlozene
Nikto ani jeden poslanec nemal vôľu z tohto kolesa zákonov vystúpiť. Nikto si neuvedomil a ani nechcel uvedomiť za 26 rokov, ako sa celá krajina rúti do hniloby, marazmu, korupcie a v neposlednom rade mobbingu, bossingu. Rokovacia sála parlamentu sa stala arénou grécko - rímskych zápasov "prekrikovania" svojej egoistickej pravdy. V minulom volebnom období sme boli svedkami bitky vyvolanej Hlinom a Martvoňom. Chlapom rupli nervy a tak hybaj si to rýchlo vyriešiť. A nie je tomu ani inak v tomto volebnom období. V rokovacej sále pokračuje populistická prestrelka. Akási demokracia podľa Matoviča, Lipšica, ja môžem všetko robiť a Vy nič.
Len spomeniem: Ďakujem všetkým, ktorí sa nám po poslednej tlačovke o mobbingu, bossingu, ktorá sa konala v Bratislave, ozvali a odvážne poukázali, že na ich pracovisku vládne psychický teror. Všetci prítomní a medzi nimi aj novinári ani netušili, že v tom čo žijú dosiaľ nikto nepomenoval. Pojem mobbing sme zapísali do histórie od roku 2012 aj v parlamente. Dnes v radoch našich poslancov nemám následníka, ktorý by sa odvážne venoval problému mobbing, bossing.
Ak vyjdete z rokovacej sály parlamentu, ocitnete sa v realite života. Za posledný týždeň správy o mobbingu mi priniesli konštatovanie, že náš boj musí pokračovať. To, aké pracovné prostredie, vie vytvoriť človek 21. storočia je "otroctvo hrubého zrna".
Možno si ani neuvedomíte, kedy to začína. Stále si myslíte: Už je zase dobre. Ako keď dieťaťu pofúkate bolesť. Už sa neboj. Na chvíľu bolo snáď ticho. Ale to netrvalo dlho a psychický tlak vyvolávajúci neschopnosť obete bol zrazu silnejší. Hľadanie chýb a následne ponižovanie, vyhrážanie medzi štyrmi očami bolo na bežnom poriadku. Veď to patrí k firemnej kultúre tohto pracoviska. Ak sa to niekomu nepáči, môže odísť. Tu je to bežné. Buď si nájdi iné pracovisko, alebo choď na úrad práce.
Kto vládne na našich pracoviskách? Zlo v našej spoločnosti má hlboké korene.
http://www.zilinadnes.sk/poradna/praca-a-vztahy-brante-sa-sikanovaniu-na-pracovisku
Aj výpovede obetí mobbingu, bossingu svedčia, ak sa niekomu sťažovali, dostali odpoveď, nájdi si iné pracovisko. Akoby to bolo také jednoduché. Na úrade práce je dosť nezamestnaných. Bojíme sa. A zamestnávateľ o tom vie. Vonku za obete mobbingu, bossingu čaká náhrada nezamestnaných. Naša štatistika prípadov mobbingu, bossingu je alarmujúca. Pribúdajú nám prípady obetí mobbingu, bossingu so zdravotnými následkami. Kto poskytne náhradu škody zamestnancom, ktorým zamestnávateľ spôsobil zdravotnú ujmu? Kto poskytne náhradu škody tým zamestnancom, ktorí psychický teror na pracovisku nevydržali a spáchali samovraždu? Kto je zodpovedný za túto demokraciu, kde vládne moc, peniaze a známosti? Už ani odpoveď, že na Slovensku je to tak, neobháji túto hlbokú zhnitú spoločnosť.
Prečo si nemôže zamestnanec uplatniť svoje práva na pracovisku? Prečo Slovensko je zaostalé presadzovaní svojich základných ľudských práv? Prečo sme tak hlboko klesli, že človek sa na pracovisku stáva vlkom hľadajúcim svoju korisť? A na Slovensku si nevieme vážiť prácu každého zamestnanca? Je to nejaká demokracia, keď sa bojíte ísť do práce? Bojíte sa povedať nahlas niečo na prospech firmy alebo štátneho úradu? Nikto z nás takúto demokraciu nechcel. Možno vlastne ani nevedel, čo vlastne chcel.
Zamestnanec, ktorý utrpel zdravotné následky spôsobené mobbingom, resp. bossingom sa môže domáhať primeranej sumy peňazí ako finančnej kompenzácie za spôsobenú ujmu. Zamestnanec, ktorý rozviazal pracovnú zmluvu z dôvodu mobbingu, bossingu, má právo požiadať o poistné plnenie vo výške, ktorá nie je nižšia ako minimálny plat za prácu stanovenú osobitným predpisom.
http://www.hlavnespravy.sk/m-ritomska-navrh-zakona-o-mobbingu-poukaze-na-konkretne-svedectva-ludi/24855
Z čoho teda vychádzame? Predovšetkým z pomenovania pojmu mobbing, bossing. Tochu teórie: Hostilné správanie je správanie nepriateľské a útočné, ktoré je orientované na poškodenie alebo ublíženie inému. Prejavy hostility sú rôzne, od verbálnych prejavov (posmech), psychického zraňovania, prejavov nenávisti a končiac až fyzickou likvidáciou. Toto správanie má pôvod v osobnosti človeka, v jeho agresivite. Do skupiny agresívneho správania patrí napr. šikanovanie, mobbing alebo bossing. Šikanovanie sa prejavuje v armáde, v školskom kolektíve a pod., je skôr fyzického charakteru. Mobbing predstavuje v podstate psychický teror na pracovisku, ktorý sa zameriava na zničenie dobrej povesti určitej osoby, sabotovanie jej práce alebo znepríjemňovanie pracovných podmienok do takej miery, aby sabotovaný nemohol dobre odviesť svoju prácu. Bossing predstavuje podobný spôsob správania ako je mobbing, ale správa sa tak nadriadený voči podriadenému (prideľovanie podradnej práce v nadmernom množstve, neustála kontrola, nepočúvanie argumentov, neustála kritika a pod.).
Slovensko je zaostalé v presadzovaní svojich ústavných práv. Prečo sme tak hlboko klesli, že človek sa na pracovisku stáva vlkom hľadajúcim svoju korisť? A tak začíname prinášať správy, ktoré náš nový Inštitút má vo svojej "moci". Očakávame pomoc širokej verejnosti . Nebojte sa! Žijete len raz.
