reklama

Pani Ritomská, ak by sme pripustili Vašu žalobu, takých žalôb by sme tu mali tisíce!

týmto výrokom energicky zavŕšil sústavné skákanie do mojej výpovede sudca JUDr. Murgaš na Krajskom súde v Bratislave dňa 9. 11. 2015.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Prítomných bolo aj 10 občanov, ktorí si prišli pozrieť našu spravodlivosť na súdoch. O priebehu pojednávania som už na mojom blogu písala. Áno takýchto antidiskriminačných žalôb, ktoré dokazujú, že na pracoviskách vládne nerovnaké zaobchádzanie so zamestnancami, takých žalôb by tu bolo tisíce. A prečo ich nie je viac? Lebo občania majú strach poukázať na zlo, ktoré sa tu rozšírilo po roku 1989.

Denne sa mi prihlasujú obete 26 ročného bezprávia, ktoré už nechcú mlčať. Dávam si otázku: Kto je zodpovedný za zničené životy našich občanov. Jednoznačne všetky vlády, ktoré sa občanom dosiaľ vôbec nevenovali. Od začiatku volebného obdobia registrujem prípady ponižovania, zneužívania, sabotovania práce občanov na pracoviskách. Niektoré príbehy sú tragické, ale žiadne médiá o nich nepíšu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Práve teraz, keď politické strany zase zháňajú svoje fan kluby voličov a ktoré zase sľubujú, čo všetko spravia pre občanov, práve teraz je čas zverejniť smutné príbehy, aby občania našli odvahu dvihnúť sa z tejto hniloby spoločnosti.

"Vyučil som sa za sklenára a hneď po vojenčine som nastúpil do práce. Bol tam vedúci a jeden starší zamestnanec a ja. Toho staršieho zamestnanca som si časom všímal, ako klame vedúceho, napríklad v jeho neprítomnosti mu zo zásuvky bral peniaze a neskôr začal útočiť aj proti mne. Ja som si vždy robil robotu a do debatovania sa mi nechcelo. No, ale spomínaný zamestnanec nedal pokoj ani mne, mal pripomienky, požadoval prácu navyše a na druhej strane nezabudol na kritiku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nechcem mu vstupovať do svedomia, ale navonok bol /aj je/ veľmi zbožný. Po odchode starého vedúceho do dôchodku začal šéfovať on a keď chcel ísť do kostola, zobral z police knižku a šlo sa na omšu, totiž nikdy ma v dielni nenechal samého. Avšak dobu strávenú na omši som musel nadrábať. Keď bola v piatok na obed hrachová polievka s párkom, začal mi z nej párky vyberať, že to nesmiem jesť. Po čase tam prišiel pracovať jeho syn, bolo ešte horšie. Chodil som absolútne vyčerpaný, nervózny a priznám, že keď mi bolo najhoršie dal som si pohárik, to sa nepáčilo manželke, tak som odtiaľ odišiel. Zamestnal som sa u iného zamestnávateľa, to už sa začalo podnikať, boli sme traja, kúpilo sa auto, priestory poskytol zamestnávateľ, samozrejme sme si museli vybaviť živnosti i keď sme úver splácali spoločne. Zistili sme, ako nás zamestnávateľ oklamal, no v práci som pokračoval, mal som už rodinu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zákazníkov bolo dosť, ja som vymýšľal ako ich ešte prilákať. Zohnal som od zubného lekára nepotrebnú vŕtačku a robil som ornamenty na sklo, zrkadlá, jednoducho, aby bola nejaká zmena. Ale aj tento zamestnávateľ začal časom útočiť, stále bol nespokojný, tiež som od neho odišiel k jednému známemu, aj tu sme boli traja zamestnaní.

Samozrejme sme museli mať živnosti. V začiatkoch to šlo celkom dobre a keď sa darilo, peňazí pribúdalo, šéf začal byť protivnejší a nakoniec prišiel do dielne jeho syn, ktorý mal byť zamestnanec, ale nerobil nič.

Sedel v dielni, pozeral ako robíme, fajčil a len občas povedal. „robiť, robiť“ Doslova som drel, niekedy som si necítil chrbát, bol som nervózny, šli na mňa aj myšlienky, že ho tresnem tým sklom, bolo to strašné vypätie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V zimnom období šéf prešiel po schodíku nohou a poznamenal: „porozhŕňať!“

Keďže kolega bol čiastočne invalidný, mal chromú nohu, aj táto práca ostávala na mne a syn vedúceho si prišiel tak, ako vstal. Zažil som si tu hádam najhoršie obdobie, neviem či tak pôsobím, či som bol mäkký, ale čím som sa viac snažil, tým bolo horšie. Spomeniem, že vedúci z prvého zamestnania aj so synom boli za mnou až sa vrátim.

Mal som dva týždne pred 50-tkou, večer som pocítil bolesti, slabosť, šiel som spať, že ráno pôjdem do práce, ale stav sa nezlepšoval a na manželkine naliehanie sme šli k lekárke, ktorá ihneď volala záchranku, bol to infarkt. Z okresnej nemocnice ma previezli do Banskej Bystrice.

Po návrate domov spomínaný vedúci zavolal, kedy prídem do práce, a to sa opakovalo niekoľkokrát. Po roku sa mi infarkt zopakoval, zákrok mi opäť robili v Banskej Bystrici, až som napokon zostal ako 52 ročný invalidný dôchodca s minimálnym príjmom. Dostal som aj cukrovku a chodím na psychiatriu, pretože roky šikany, zdravotné problémy a to, že som „vďaka“ takýmto ľuďom takto skončil zanechali stopy na mojej psychike. Všetci spomínaní zamestnávatelia zarábajú ďalej bez výčitky svedomia, nikoho to nezaujíma, ako ľudia trpia."

 

Mária Ritomská

Mária Ritomská

Bloger 
  • Počet článkov:  635
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Zaujímam sa o život okolo nás, o ľudí, ktorí potrebujú pomoc a hľadajú cestu k láske, hľadajú zmysel života, lebo každý môže, a teda aj ja, malými skutkami zmeniť tento svet. Skúsenosti z parlamentu mi ukázali, že poslanci v parlamente neriešia problémy občanov tejto krajiny a svojimi populistickými rečami ukazujú len svoje ego. Preto máme novú spoluprácu, nový cieľ a nové riešenia v našom novo-založenom Inštitúte ochrany ústavných práv. Správy Vám budeme prinášať na facebooku a na mojom blogu. Zoznam autorových rubrík:  PríbehyNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu