Ak zoberieme do úvahy obidve tieto čísla, zistíme, že každé tri a pol minúty zomrie v Európskej únii jeden človek v dôsledku príčin, ktoré súvisia s prácou. Veľmi zaujímavá štatistika.
Ale ako zlepšiť kvalitu práce, keď najväčší problém súvisiaci s prácou, ktorému Európa čelí, je stres. Postihuje približne jedného zo štyroch pracovníkov a ako ďalej zo štúdií Európskej únie vyplýva, že s ním súvisí 50 až 60 % všetkých vymeškaných pracovných dní. Predstavuje to obrovské náklady nielen z hľadiska ľudského utrpenia, ale aj oslabenia hospodárskej výkonnosti.
Stres v práci môže postihnúť každého z nás na akejkoľvek úrovni. Môže sa vyskytovať v každom sektore, a to bez ohľadu na veľkosť organizácie. Stres vplýva na zdravie a bezpečnosť jednotlivcov, ale ovplyvňuje aj prosperitu organizácií a národných ekonomík.
Počet osôb trpiacich stresujúcimi podmienkami, ktoré zapríčinila alebo zhoršila práca, bude s najväčšou pravdepodobnosťou rásť.
Meniaci sa svet práce zvyšuje nároky na zamestnancov kvôli znižovaniu stavov a využívaniu externých služieb, väčšej potrebe flexibility, pokiaľ ide o úlohy a zručnosti, častejšiemu využívaniu dočasných zmlúv, väčšej neistote v práci a s väčším pracovným zaťažením a tlakom a zlou rovnováhou medzi pracovným a osobným životom.
Stres môže byť príčinou chorôb a utrpenia v práci, to nie je žiadna novinka. Stres môže ohroziť aj pracovnú bezpečnosť a prispieť k ďalším zdravotným problémom súvisiacim s prácou, akými sú, napríklad, ochorenia a poškodenia podporno-pohybovej sústavy.
Znižovať pracovný stres a psychosociálne riziká je potrebné nielen z morálneho, ale aj z právneho hľadiska. A je to mimoriadne potrebné aj z ekonomického hľadiska.
Jeho príčina môže pochádzať z vnútra organizácie, z jej pracovných vzťahov, ale aj mimo nej. Je otázkou, či konkrétne násilné činy sa nedajú predvídať a či sa dajú predvídať pravdepodobné situácie, v ktorých dochádza k stresovým situáciám? Medzi rizikové faktory patria práca s verejnosťou, manipulácia s peniazmi a osamelá práca.
Dôsledky násilných incidentov zahŕňajúce zranenia, posttraumatické stresové poruchy, práceneschopnosť a zlý pracovný výkon môžu byť pre jednotlivcov i pre organizácie mimoriadne závažné. Organizácie však nemôžu čakať, kým dôjde k fyzickému útoku.
Tiež je zaujímavá aj ďalšia štatistika o tom, že každoročne v Európskej únii dôjde k 5 580 smrteľným pracovným úrazom a milióny ľudí sa na pracovisku zraní alebo si vážne poškodí zdravie.
V súčasnosti sú problémy spojené so zlým duševným zdravím štvrtou najčastejšou príčinou práceneschopnosti. Svetová zdravotná organizácia odhaduje, že do roku 2020 sa stane hlavnou príčinou práceneschopnosti depresia.
Preto aj naša krajina má do svojich vnútroštátnych stratégií začleniť osobitné iniciatívy v prospech lepšej prevencie problémov duševného zdravia a podpory duševného zdravia. A tam by sa mala zaradiť prevencia násilia na pracoviskách týkajúca sa prípadov sabotovania, ponižovania, ubližovania, šikanovania, zatajovania informácii, zneužívania pracovnej sily, resp. zamestnancov.
