Rozhodne, ak budete v práci sledovaný šéfom na každom Vašom kroku, ak budete čakať, kedy Vám vytkne Vašu chybu, tak sa do práce, veru, nebudete tešiť ! Do takej práce budete chodiť so stiesneným žalúdkom...
Dnes, najvyšší čas konať, už máme 22 rokov po Nežnej revolúcii, je naša spoločnosť chorá v základoch. Medziľudské, osobné vzťahy sú základom vznešenej spoločnosti. Vidíme to v rozbitých rodinách, v jedovatých vzťahoch medzi zamestnancami a v bezohľadných postupoch zamestnávateľov. Politici sú akoby výkladom zlého stavu spoločnosti.
Zamestnávatelia dostali moc a stále viac a ešte viac si ju prehlbovali cez úplatných politikov, až do dnešného stavu, kedy už nevedia, ako sa má s mocou vznešene zaobchádzať.
Zo zamestnanca si urobili vec, pracovný nástroj, ktorý tvorí zisk. Ale, a Bohu na žiaľ, hovoria stále to isté, svoje odporné a ponižujúce odstrčenie: buď rád, že máš prácu, pretože vonku čaká najmenej desať náhradníkov za teba.
Možno ste sa stali svedkami podobných otrokárskych prejavov: „Mám takú moc, môžem Vás preložiť kde chcete, Vás, alebo kohokoľvek, kde chcem ja.“ Alebo: „Chceš, aby som zrušil tvojho podriadeného, aby Ťa nemohol prerásť“ Alebo: „Ak by ste mali niekoho nad ním, nemohol by Vám ubližovať.“
A zdá sa, že sem Boh nezasahuje. Ale iba zdanlivo, lebo poslal nás. Vypočul modlitby mnohých trpiacich a žiada, aby sme svoje pozemské problémy riešili my všetci, ktorí problému rozumieme a zároveň milujeme blížneho najmenšieho človeka! K tomu nám Vy voliči prispejete Vašimi skúsenosťami a svojou – našou voľbou!
Dnes 22 rokov po nežnej revolúcii zamestnávateľ zabudol, že na pracoviskách pracujú ľudia, blížni, živé bytosti. A stále viac, ako na pracoviskách tak aj v politike sa prehlbuje problém otrokárstva. Stratila sa ľudská vznešenosť.
Máme tu zotročenie človeka človekom v mene mamony a moci. Je to oveľa horšie ako v kapitalizme 19-eho storočia. Tu neplatí, že ja Tebe a Ty mne. Tu platí: Zhora dole môžeš úplne všetko, a zdola nahor nemôžeš vôbec nič!
Každý problém sa dá riešiť iba vtedy, ak ho vieme pomenovať. Preto sa pýtam: „ Kto v našej spoločnosti vie o existencii problému ponižovania ľudskej dôstojnosti, ubližovania, vytláčania zamestnancov z pracoviska? A prečo ho nevykričal verejne? Všetky tieto problémy spoločne pomenujme a uverejnime! Nebojme sa ! Je čas zobudiť sa a odvážne pomenovať problém ! Pomenovaný a legislatívne definovaný čin je pevný bod, ktorým pohneme aj Zemou! Naša voľba je Vaše víťazstvo v Pravde!“
Ak nás bude viac jednomyseľných, pohneme aj horou a zhodíme vrchy zla do pekiel, ako nás učí aj najstarší Zákon. Jednoducho zlých vylúčime zo spoločnosti pomocou „Zákona na ochranu vznešenosti človeka“. Lebo každý človek má právo na vznešené zaobchádzanie !
Tento problém dosiaľ neriešila žiadna politická moc. Aj na Slovensku potrebujeme mať odvážnych a statočných zamestnancov na pracoviskách tak, ako je to v krajinách Európskej únie, teda takých, ktorí sa nebudú báť poukázať na nekalé praktiky zamestnávateľov. Na to potrebujeme zákony, aby sme mohli chrániť najmenšieho zamestnanca proti moci zamestnávateľa. Nestačia pracovnoprávne (odborárske) zákony, ale potrebujeme nové definície zla v Trestnom zákone – pomenovať rôzne psychické útlaky jednotlivca a jeho vytláčanie z pracovného kolektívu.
Znovu sme pred novými voľbami do parlamentu. Plne si uvedomujem, že počas predchádzajúcich rokov som odvážne riešila nedostatky a skúmala príčiny narušených pracovných vzťahov na pracovisku. Moja cesta v Pravde ma priviedla až k poslancom, aby som v parlamente predniesla legislatívnú úpravu zákona. Problém nestroskotal na páde vlády. Je to Cesta v Pravde a prozreteľnosť ma vedie ďalej vďaka Vám !
Ak máme zabezpečiť legislatívnu úpravu, tak potom takú, o ktorú sa bude môcť oprieť každý zotročovaný občan. Lebo strata slova je obsolútne otrctvo! A takéto otroctvo je neuveriteľne veľkou hanbou spoločnosti v 21.storočí !
Kandidujem ako nezávislý na kandidátke OBYČAJNÝCH ĽUDÍ a nezávislých osobností a tento článok vyjadruje môj osobný postoj, ktorý môže, ale nemusí byť zhodný spostojmi a názormi iných kandidátov. V mnohých názoroch sa zhodujeme, v iných zasa nie a považujem to za správne. Prekáža mi umelá a falošná názorová jednota členov strán a hnutí a otvorene sa hlásim k vlastným názorom bez ohľadu na to, či vyhovujú väčšine. Rozdiely nás nedelia, ale spájajú, ak spolu hľadáme cestu k pravde