reklama

Zlodej

Ema sa prehadzovala na posteli, nemohla zaspať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Stále mala pred očami svoju dcéru Soňu, ako jej vraví:

"Neboj sa, mama, o mňa, ja si už v tom veľkom meste poradím. Každý deň ti zavolám, alebo napíšem. Len čo sa ubytujem, pošlem ti adresu," - ubezpečovala ju.

 Ema na ňu nechápavo hľadela. Ako to len mohla urobiť? Nechápala, čo ju k tomu vedie? Práca?

 Áno, našla si prácu v hlavnom meste. Ona naivné, dedinské dievča, ktoré doteraz málokedy prekročilo hranice rodnej dediny. Vyrástla v lone tatranskej prírody s nespočetnými skalnatými útesmi.

Teraz trochu aj ľutovala, že nemali s Emilom viac detí. A tak bola Soňa jej jediná radosť. Aj teraz na dôchodku .

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

"Vari ti tu niečo chýba?"  - neistým hlasom sa jej pokúsila opýtať.

Nie, nechcela ju odhovoriť. Videla, že Soňa je pevne rozhodnutá. V rýchlom náhlení sa rozlúčili. Vzala svoje veci zbalené v taške a pobozkala si matku. Rýchlo sa otočila a odišla. Ostal po nej závan akéhosi príjemného parfumu.

"Už je tam týždeň a stále sa nevie ohlásiť. Čo sa jej len mohlo stať? Nevie ozaj nevie, čo by mala spraviť." - Eminu myseľ zamestnávali rôzne myšlienky.

 V tom sa jej zdalo, že počuje hluk prichádzajúceho auta.

 Že by predsa.....? S napätím čakala a meravo hľadela na dvere. Záblesk nádejnej chvíle pohasol. Žiarivé oči v nočnej tme stratili svoj prirodzený lesk. Posmutneli.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Neprišla. A keď už unavená prúdom svojich myšlienok zaspávala, prenikol k jej ušiam tichý šramot.

Odkiaľ sa tie zvuky blížia? Ticho počúvala. Bála sa, čo len pohnúť. Aj nepatrný šuchot vankúša by ju prezradil. Akýsi tupý zvuk jej doľahol k ušiam. Prichádzal spoza pootvoreného okna, ktoré nechala na noc otvorené.

Zmätene sa posadila na posteli. Pomalými knísavými krokmi podišla k oknu.

Nie, musím zostať za záclonou. - zabrzdila svoju zvedavosť. Čo to len môže byť. Záclona jej neumožnila žiaden výhľad. Ulica bola matno osvetlená. V poslednom čase ju však zaujal úkaz, ktorý chcela za každú cenu rozlúštiť. Dlho po zotmení alebo pred brieždením, keď vôkol vládol pokoj, svetielkovalo čosi v kroví a medzi stromami. Aj teraz pár minút po polnoci pozorovala tento úkaz s pritajeným dychom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Chvíľami čosi zapraskalo a vzápätí začula pád akéhosi veľkého predmetu. Záhadné svetielko sa zastavilo a blikalo na všetky strany. Nervy mala napäté na prasknutie. V susednom dome sa rozsvietilo svetlo. Odblesk ligotavého svetla sa rozšíril až do Eminej záhrady. Ema pozrela za svetlom. S rozšírenými očami plnými hrôzy pozorovala výjav pred sebou. Tam pod stromami v jej záhrade leží nejaký muž.

Možno odpadol alebo je nedajbože mŕtvy?

Čo mám robiť? Najprv sa jej žiadalo kričať. V poslednej chvíli si uvedomila, že musí byť ticho.

Náhle nervové vypätie ju unavilo.

"Aj sa vari pôjdem napiť " - rozmýšľala.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ticho vládnuce v tejto neskorej nočnej hodine narušil zvuk porcelánu.

Blúdila po kuchyni a začala hrmotať s riadom. Pila hltavými dúškami, aby uhasila svoj smäd.

" Rýchlo musím volať lekára a políciu! " - pripomenula si.

Náhlivo s trasúcimi rukami listovala v telefónnom zozname. Privolaní policajti sa rutinne pustili do práce.

Aj pani Ema vybrala z bočného priečinka starožitného sekretára svoj ďalekohľad.

Odhrnula záclonu a začala sledovať okolie. Zaostrila na miesto pádu.

" Veď je to mladý Sýkora," - hľadela v nemom úžase na ležiacu postavu.

Ležal na chrbte s rukami roztiahnutými od seba.

V pravej ruke zvieral akúsi tašku.

 Čo len môže byť v tej taške? - vŕtalo Eme v hlave. Zamierila ďalekohľad presnejšie. Okolo tašky boli rozsypané čerešne.

Nevedela si to vysvetliť.

Prečo musel kradnúť? Veď mal od všetko. Rodičia, obaja podnikatelia mu často dávali peniaze. Akoby chceli zakryť svoju starostlivosť o neho. Mladý Ivan ich často našiel po príchode zo školy vo veľkom zápale slovných výrazov, ktoré by jeho uši radšej nepočuli. Dávno sa minuli časy, keď z kuchyne rozvoniavala teplá večera a vôňa sa šírila v celom dome.

Aj dnes rodičovská hádka nie a nie utíšiť. Zarazene stál a hľadel raz na otca - raz na matku.

" Ani si nevšimnú, keď odídem." - pomyslel si.

Vzal si bundu a kráčal k vonkajším dverám. Krik neprestával ani keď s buchotom zatvoril vonkajšie dvere.

Blúdil bezcieľne nočnými ulicami mesta, až sa znovu ocitol pri svojom dome. Pohľad mu padol na veľkú susedovie čerešňu. Posvietil si na ňu príručnou baterkou, ktorú nosil so sebou. Začal padať hustý májový dážď.

Ktosi priniesol deku a prikryl ho. Ostal tam ležať až kým neprišiel pohrebný voz.

Mária Ritomská

Mária Ritomská

Bloger 
  • Počet článkov:  635
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Zaujímam sa o život okolo nás, o ľudí, ktorí potrebujú pomoc a hľadajú cestu k láske, hľadajú zmysel života, lebo každý môže, a teda aj ja, malými skutkami zmeniť tento svet. Skúsenosti z parlamentu mi ukázali, že poslanci v parlamente neriešia problémy občanov tejto krajiny a svojimi populistickými rečami ukazujú len svoje ego. Preto máme novú spoluprácu, nový cieľ a nové riešenia v našom novo-založenom Inštitúte ochrany ústavných práv. Správy Vám budeme prinášať na facebooku a na mojom blogu. Zoznam autorových rubrík:  PríbehyNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu