reklama

Nevydarený deň

Počasie bolo také aprílové. Meteorológovia predpovedali chladno a nečas. Na uliciach ticho a nuda. Prší , fúka silný vietor.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu
(zdroj: zdroj: internet)

Viktor bol doma. Sedel za stolom a pomaly si nalieval čaj. Dlaňami objal pohár. Cítil, ako mu do celého tela pomaly preniká hrejivé teplo. Rád si takto posedával. V pracovných dňoch sa mu to stávalo zriedka, nemal na to čas. Ale počas sviatkov, keď sa ukazovalo pochmúrne počasie, doprial si tento pocit rodinnej pohody. Bradu si podoprel jednou rukou, do druhej si vzal cigaretu a už mu nič nebránilo v pokoji myslieť.

A teraz mal Viktor akoby ustavične sviatok.

Výpoveď dostal ešte koncom januára. Organizácia, v ktorej pracoval prechádzala rôznymi zmenami. Sprvoti prichádzal domov ustatý, zavalený starosťami. Život mu bežal neuveriteľne rýchlo. Bol energický, veľa pracoval , dosahoval úspechy vo firme, za ktoré ho vedeli aj oceniť. Podvedome dúfal, že sa to akosi vysporiada a nepríde k tomu najhoršiemu. Ale nevyriešilo sa to. A tak jedného dňa prišiel rad aj na neho.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nijaké slová útechy. Nikto mu ani nič milé nepovedal.

Zrazu, akoby život pre neho strácal akúkoľvek príťažlivosť. Začalo sa pre neho nové obdobie svojej životnej etapy.

Kým mal ešte prácu, nepočul o ňom nič dobré. Takéto obdobie niektorí ľudia nevedia prekonať bez telesných a duševných rán, u iných prebehne nebadane. Bezcieľne chodil ulicami mesta, nevnímal tváre ľudí, ocital sa v jeho rôznych zákutiach. 

" Ako to povie svojej žene ?"- trápil sa myšlienkou. Hanbil sa jej priznať. Sebavedomí muži si myslia, že priznaním by stratili niečo zo svojej mužskosti.

Jeho však prezradila tvár. Bol v nej pocit opustenosti a neúspechu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nevedel, a nerozumel tomu, čo sa deje. Po ťažkých dňoch plných neistoty pochopil, že mu nie je súdené žiť podľa svojich predstáv. Má predsa ešte svojich blízkych. Nemôže sa schovať pred problémami do samoty, nesmie prepadať čiernym myšlienkam. Mám pred sebou ešte tak veľa práce, veď som toho ešte veľa nedokázal .....

Trojročný synček ťapkal po príchode zo škôlky malými bacuľatými nôžkami okolo gauča, na ktorom ležal. Poťahoval ho za ruky, ale Viktor si ho nevšímal, hoci ho ľúbil. V úžase bol prekvapený, čo sa stalo s jeho šťastím a prečo sa už nevie tešiť z roztomilého stvorenia vo svojej blízkosti. Preto sa radšej robil, že spí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Veronika, jeho žena, hneď pobadala na ňom zmenu.

Po večeri sa ho spýtala : " Ak máš nejaké problémy , môžeš sa mi zdôveriť. Už týždeň chodíš, akýsi nesvoj, akoby Ti horelo pod nohami. Máš starosti v práci ?"

Hoci nerád, ale musel s pravdou von.

 Veronika ho vždy vedela pochopiť, Aj teraz sa mu s milým úsmevom prihovorila.

" Nie si ani prvý ani posledný. " - reagovala .

 " Zajtra pôjdeš na úrad práce. Tam ti pomôžu. Chodia tam aj " iní páni."

Zašiel tam aj on. Vypočuli si ho a poradili mu. Začal čítať inzeráty a hľadať novú prácu. Prihlásil sa aj do rekvalifikačného kurzu.

Prežíval niečo nové. Cez deň sa mohol prechádzať, koľko srdce ráčilo. Nezamestnanosť mu však priniesla zásah do obvyklého rytmu života. Postupne mal pred sebou stále viac a viac času na premýšľanie. Začal vnímať seba samého, svoje schopnosti, jedinečnosť svojho myslenia. Rástla v ňom túžba pochopiť a zmeniť celý svet. Alebo aspoň seba samého. Ešte nedávno sa nevedel dočkať, kedy pôjde do roboty, teraz si už zvykol na svoj vlastný životný štýl a rytmus. Nemusel vyliezť ráno z postele. Nemusel sa tlačiť v autobuse. Zbavil sa večných hádok v robote, sporov o futbale, na ktorých sa rád zúčastňoval, hoci ho nijako nenapĺňali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale dni, ktoré postupne prichádzali a odchádzali sa stávali nekonečne dusivé. Všade len hŕba malicherných povinností a starostí. Smútok sa na neho valil. Odvykol si od systematického denného poriadku. Zle zaspával.

Siréna prenikavo zavýjala. Jej zvuk bol všade v uliciach, v parkoch, v domoch či v obchodoch. Ľudia na ulici sa tlačili jeden cez druhého, aby sa čo najrýchlejšie dostali dnu. Ťažko dýchali od únavy. Zrazu sa ozval plač malého dieťaťa, matka sa ho márne pokúšala utíšiť. Vtom k nemu pristúpil muž v uniforme a čosi mu pošepkal do uška, mihla sa jeho ruka, ktorá zvierala farebný obal. Chlapček sa pousmial. Prestal plakať a natiahol sa za sladkou pochúťkou. V tej chvíli zaburácal hrom.

Viktor sa strhol , nevedel, čo to bolo, či skutočnosť či sen.

Nadýchol sa, aby zacítil vôňu domova . Pochopil, že to bol len akýsi sen. Ľavou rukou sa dotkol miesta vedľa seba a uľahčene si vydýchol , keď pocítil teplo svojej mladej ženy.

V posledných dňoch mával často takéto nočné budenia.

Čaj mu pomaly vychladol.

Z myšlienok ho vyrušil telefón. Najprv ho nechal vyzváňať, ale aparát bol vytrvalý. Zdvihol slúchadlo.

Ozval sa mužský hlas.

" Dajte mi Veroniku,"- počul z druhej strany aparát.

 " To bude omyl." - sucho konštatoval a zamyslene položil slúchadlo.

" Kto to bol a prečo volal jeho ženu ?" - premýšľal. Už týždeň tu vyzváňa.

Telefón sa začal ozývať častejšie. Keď zdvihla slúchadlo Veronika, Viktor nespoznal s kým hovorila. Prepadli ho podozrivé myšlienky. Rozmýšľal o svojom doterajšom živote.

Raz, keď sa vrátil z úradu práce domov, už ju nenašiel. Vzala so sebou aj syna.

" Tak ti treba , keď si taký ! - v ušiach mu doznieval jej hlas ." Bude lepšie, keď ostaneš chvíľu sám."

Srdce sa mu zachvelo. Nastali pre neho voľné dni plné zúfalstva a samoty. Čo bude teraz robiť?

Cítil, ako sa chveje.

Dotiahol sa ku gauču, sadol si a zapol televízor. Zapálil si cigaretu. Cigaretový dym sa niesol miestnosťou.

Na perách mu ostala nevypovedaná otázka: " Prečo si to urobila ? "

V nemom úžase hľadel na obrazovku. Namiesto spravodajstva videl svoju ženu s rukou ovinutou okolo jeho pliec.

Ale žiť musí ďalej. Aj s bremenom. Musí sa zmieriť s touto skutočnosťou. A začať konečne odznovu.

Zatúžil po svojom synovi a po svojej žene. Chcel jej zatelefonovať, požiadať o prepáčenie, a aby sa vrátila. Lebo smúti za nimi.

"Nie !"- vzápätí sa rozhodol.

Bude lepšie, ak hneď od zajtra za nim zájde a začne hľadať prácu.

Mária Ritomská

Mária Ritomská

Bloger 
  • Počet článkov:  635
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Zaujímam sa o život okolo nás, o ľudí, ktorí potrebujú pomoc a hľadajú cestu k láske, hľadajú zmysel života, lebo každý môže, a teda aj ja, malými skutkami zmeniť tento svet. Skúsenosti z parlamentu mi ukázali, že poslanci v parlamente neriešia problémy občanov tejto krajiny a svojimi populistickými rečami ukazujú len svoje ego. Preto máme novú spoluprácu, nový cieľ a nové riešenia v našom novo-založenom Inštitúte ochrany ústavných práv. Správy Vám budeme prinášať na facebooku a na mojom blogu. Zoznam autorových rubrík:  PríbehyNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu