reklama

Dotyk tepla

Bolo neskoré popoludnie, keď Eva prechádzala námestím. Smerovala k starému vekmi už značne poškodenému domu. Zastala a rozhliadala sa.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Obrázok blogu

  " Tu niekde by to malo byť, " - rozmýšľala. Vošla dnu. Dom vyzeral i zvnútra, akoby len čakal na opravu.

" Nie je tu ani výťah? " - obzerala sa okolo seba.

Pomaly vystupovala po starých, poškodených schodoch hore na prvé poschodie. V nohách už pociťovala únavu z celodennej obchôdzky za pacientami. Dnes jej pribudli dvaja. Prvou bola stará dáma, ktorej mala pichať inzulín. S chvejúcim sa hlasom, plným neistoty a očakávania ju poprosila, aby ju okúpala. Počas svojej praxe zdravotnej sestry skúsila už všeličo. Ale smutný pohľad, ktorým na ňu hľadela ju nenechal, len tak odísť. Prúd tečúcej vody rozohrial staré, zvráskavené telo. Teplo, ktoré sa začalo šíriť v maličkej kúpeľni, sa nepríjemne lepilo na Evu. Vlhký vzduch vytváral drobné pramienky stekajúce po kamennej dlažbe. Stačí len jeden neopatrný krok a hneď ho sprevádza ľudské nešťastie. V poslednej chvíli mu však predišla. Ešte aj pri obliekaní sa obidve poriadne zapotili, ale nakoniec to zvládli. So slzami v očiach ju stará dáma vyprevádzala:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

" Máte zlaté srdce, pani Evička. Pán boh Vám zaplať. Som rada, že mi poslali práve Vás. "

Eva ju pohladkala po zvráskavených, starobou poznačených rukách.

" Musím už ísť, čaká ma ešte jeden pacient. Ale zase k Vám prídem zajtra. " - lúčila sa so starou dámou a ponáhľala sa k druhému pacientovi.

" Tu je to. " - uľahčene si vydýchla, keď zazvonila na dvere so známym menom na vyleštenej, plechovej vizitke. Za dverami sa ozvali šuchotavé kroky.

" Už idem, " - počula hlas starej dámy. Vzápätí jej otvorila prešedivelá pani v čipkovanom župane.

" Dobrý deň, prišla som k Vám z opatrovateľskej služby, " - predstavila sa Eva.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

" Už Vás čakáme, " - prísnym pohľadom si ju premeriavala.

Evu ten pohľad dráždil, akoby sa jej chcel zaryť hlboko do jej vnútra. Ale vydržala, až kým ju stará dáma nezavolala dnu. Viedla ju úzkou, dlhou chodbou k pootvoreným dverám. Na chodbe ju ovanul zápach starého nábytku. Šíril sa aj v izbe, do ktorej vošla. K nemu sa pridávala aróma dlho nevetranej miestnosti. Na stenách viseli rôzne obrazy, veľa krajiniek a portrétov. Z jedného obrazu na ňu pozerala deva oblečená v kroji. Sedela vzpriamená v záplave poľných kvetín. Usmiata, mladá tvár, okrášlená bujnými, vlnitými vlasmi, kypela zdravím. Veľký čipkovaný golier okolo hrdla jej padal až na štíhle ramená.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pod bohatou zbierkou obrazov bola umiestnená pohovka. Svojím moderným vzhľadom vôbec nezapadala do interiéru izby zaplnenej starožitným nábytkom. V nej napoly ležal, napoly sedel muž v pásikavej pyžame.Tvár mal bledú, odrážalo sa v nej utrpenie posledných dní.

" Tak toto je ten slávny maliar, ktorého obrazy visia v národnej galérii. " - pomyslela si Eva.

" Prišla sestrička pichnúť Ti injekciu, " - oznámila mu stará pani a šuchotavými krokmi odchádzala.

" Dobrý deň, vitajte, " - privítal ju starý pán - " už sa neviem ani pohnúť. Som rád, že ste prišla. Celú noc som nespal. Som veľmi unavený. " - dokončil a chcel sa usmiať, ale nepodarilo sa mu to. Bol to len akýsi úškľabok, tvár mu znovu skrivila bolesť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Eva otvorila svoj pracovný kufrík a začala rutinným spôsobom vykonávať svoju prácu. Odkedy zostala na dôchodku, chodí po pacientoch a pomáha im prekonávať ich bolesti. Najprv jej pomáhal manžel, ale minulý rok ho pochovala a odvtedy sa im venuje sama. Vedela, že ju potrebujú. U nich nachádzala pocit užitočnosti, mala radosť, keď pomohla niektorému zmierniť silné bolesti. Mnohým stačilo milé a teplé slovo. Vždy si našla chvíľku, aby sa mohla s nimi porozprávať a spolu pospomínať na ich mladé časy. Zdalo sa, že žije len pre nich. Málokto vedel, že i ona má svoje problémy. Nikdy o nich nikomu nespomínala. Občas sa jej niektorý pacient opýtal i na jej súkromie. Vtedy sa nežne usmiala a mávla rukou. Toto gesto vyjadrovalo, čo je pre ňu dôležitejšie. Pacientom sa nikdy nevyžalovala, na to mala svoju hrdosť.

Pichla injekciu a pozorovala reakcie starého pána. Injekcia mu pomohla, na tvári sa mu objavil šťastný úsmev. Pozrel sa na ňu vľúdnym, teplým pohľadom svojich tmavých očí.

" Som Vám veľmi povďačný. " - uľahčene si vydýchol. A potichu pokračoval - " Teraz si chcem trochu oddýchnúť. Nespal som skoro celú noc. "

Pri rozlúčke vzal jej ruky do svojich zvráskavených dlaní a chcel ich pobozkať. Jemne si ich odtiahla. Pobadal, že je v pomykove.

" Prídem zase zajtra. " - lúčila sa so starým pánom.

Vyprevádzala ju stará pani. Eve pri rozlúčke neuniklo, ako i ona trošku pookriala. Mala z toho dobrý pocit.

Vyšla do ulíc, ožiarených svetlami pouličných lámp. K nim sa pridávali mihotavé tóny snehových vločiek. Rozžiarené výklady obchodov lákali svojou rozmanitou ponukou. Zrazu sa pristavila pri jednom z nich. Nie však preto, aby ho obdivovala. Ale pocítila slabé pichnutie.

" Počkám, kým to prejde. " - uisťovala sa.

Pichnutie, sa o malú chvíľku opakovalo, až jej vyrazilo dych. Zatmelo sa jej pre očami. Pustila kabelku a priložila si ruky na hruď. Rútila sa do akejsi bielej hmly.

Prebrala sa na nemocničnom lôžku. Pri nej sedela mladá, štíhla sestrička.

" Lekár rozhodol, aby ste tu pár dní ostala. " - odpovedala na jej spýtavý pohľad.

" Prečo? Vari som chorá? " - čudovala sa Eva. Sestrička vstala zo stoličky a rýchlo smerovala k dverám. Vo dverách sa otočila a jemným, melodickým hlasom povedala:

" Zájdem po lekára. "

O chvíľu vošiel lekár. Bol silnej, zavalitej postavy. Kolísavou chôdzou sa priblížil k Evinej posteli. Na chvíľu zostal nepohnute stáť. Keď prehovoril, hlas mal pokojný a rozhodný.

" Priviezli Vás v bezvedomí. Odpadla ste na chodníku pred obchodným domom. Pri páde ste si poranila ľavú ruku, ale my Vás už dáme do poriadku. " - hľadel na ňu s milým úsmevom.

Pokojne počúvala. Nemala odvahu spýtať sa, čo bude teraz s jej starkými.

Rýchlymi krokmi odchádzal. Zrazu sa otočil a vysvetľoval niečo sestričke. Spolu vyšli na chodbu. Počula vrznutie kľučky. O malú chvíľu sa sestrička vrátila. V rukách niesla injekčnú striekačku.

" Trochu Vás to bude páliť, " - vysvetľovala, - " ale je to na povzbudenie a zlepšenie Vašej srdcovej činnosti. Potrebujete zosilnieť a poriadne sa vyspať. A teraz, " - oznamovala, keď jej pichla injekciu - " spokojne oddychujte. O svojich starkých sa nestrachujte. Dali sme im vedieť. " - znovu sa na ňu usmiala svojím okúzľujúcim úsmevom a odchádzala.

Eva si vydýchla. Nasledujúce dni strávi obklopená nemocničnými múrmi.

" Asi som potrebovala tento spôsob psychoterapie. "

Naplňovalo ju poznanie, že príjemný pocit tepla ľudskej lásky vie rozdávať každému človeku. Každému bez rozdielu ...

Mária Ritomská

Mária Ritomská

Bloger 
  • Počet článkov:  635
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Zaujímam sa o život okolo nás, o ľudí, ktorí potrebujú pomoc a hľadajú cestu k láske, hľadajú zmysel života, lebo každý môže, a teda aj ja, malými skutkami zmeniť tento svet. Skúsenosti z parlamentu mi ukázali, že poslanci v parlamente neriešia problémy občanov tejto krajiny a svojimi populistickými rečami ukazujú len svoje ego. Preto máme novú spoluprácu, nový cieľ a nové riešenia v našom novo-založenom Inštitúte ochrany ústavných práv. Správy Vám budeme prinášať na facebooku a na mojom blogu. Zoznam autorových rubrík:  PríbehyNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu