reklama

Všetci sa starajú len o svoje „smetisko“

Rozhorčený boj poslancov parlamentu Matoviča, Sulíka, Lipšica, Galka proti korupcii je extrémne falošné divadielko. Pomaly sa nám tu odkrývajú „karty“ týchto štyroch hlavných hráčov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Za oponou sa nachádza realita: V skutočnosti len pripomeniem, týmto poslancom nikdy nešlo o boj s korupciou. Pozrime si ich históriu: v roku 2010 Matovič rovnako ako Sulík mali kompletný spis Gorila. Veľmi dobre vedeli, čo sa dialo na FNM pod vedením Anny Bubeníkovej. Poznali, ako to chodilo, kto koho vyplácal a kto tento "hnus" vytvoril a živil. A napriek tomu si išli pred očami národa nohy dolámať, aby sa s Miklošom a Dzurindom dali do jednej koalície. Vari im vtedy korupcia nevadila? Po prevalení Gorily v roku 2012, program pre OĽaNO robil partner Penty Jozef Špirko. Sú to len niektoré pamätné fakty z minulosti našich poslaneckých hráčov. Kto uveril, že týmto pánom poslancom skutočne ide o boj s korupciou?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pripomeniem: Každý poslanec je komunikatívny s voličmi len dovtedy, kým sa posadí do vytúženého kresla. Poslanecké kreslo je „diablov pekáč“ a každý poslanec si na ňom „pečie“ svoje lobistické chúťky vyhrabané zo svojho malého pôžitkárskeho „smetiska“. Ani jeden poslanec zo 149 poslancov neprišiel v roku 2013 do parlamentu na historicky Prvú medzinárodnú konferenciu Ľudsko-právny rozmer ochrany práv zamestnancov, kde sa hovorilo o problémoch občanov, voličov. Všetci pozvaní osobne dostali včas našu pozvánku, ale nikto neprišiel. Súčasná demokracia poslancom "nedovoľuje“ zabezpečiť ľudské, pracovné podmienky pre zamestnancov, taká je prax. Všetci sa starajú len o svoje „smetisko“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Naša Prvá medzinárodná konferencia na pôde Národnej rady Slovenskej republiky poukázala na vážnosť situácie: Strata ľudských hodnôt a tolerovaný rast zverských metód „riadenia“ na pracoviskách takzvaným mobbingom, kam sa zahŕňa aj bossing a stalking, je všeobecný negatívny trend v celej Európe. Tento trend nemá nič spoločné s človekom a nepozná ho ani história.

Pozvala som do parlamentu aj médiá, ale tie nedokážu rozlišovať podstatné od balastu, takže tiež neprišli. Konštatovali sme, na súčasnej slovenskej politickej a mediálnej scéne nie je záujem o túto tému. Hoci v poslednej dobe vidíme niekoľkých politických plagiátorov, ktorí začali zneužívať antimobbingovú agendu, ale zďaleka vidno, že téme nerozumejú, ide im o populistické sebazviditeľňovanie. Ani v médiách nenachádzame úprimnú snahu o pochopenie témy. Médiá uverejňujú skôr dezinformácie o mobbingu, a seriózne informácie nechávajú plávať nepovšimnuté. Z tohto pohľadu bola Prvá medzinárodná. konferencia len akýmsi zástrelom do slovenského politického bahna, lebo z oficiálnych miest nebolo počuť ani čľupnutie. Z pohľadu všeobecného povedomia sme však zaznamenali úspech. Naša Prvá medzinárodná konferencia nám priniesla obrovský nával korešpondencie od obetí mobbingu. Poškodení občania už vedia, čo je mobbing, bossing, stalking, vedia, čo je zlá firemná kultúra, ale žiaľ, z vlastnej skúsenosti vedia aj to, že Slovensko je bezprávny štát.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Všetky obete zlej firemnej kultúry sú na 100 % bez právnej ochrany, nielen teoreticky – chýbajúcimi zákonmi, ale aj prakticky – neochotou súdov riešiť spory v prospech poškodených občanov, a tiež nevedomosťou či neochotou advokátov, lebo vraj nevedia – a my sa pýtame: Skutočne nevedia riešiť spory poškodených zamestnancov pomocou existujúcich zákonov?  Blokáda vymožiteľnosti práv pre najslabšie články spoločnosti je príčinou vzostupu chorobnosti. Až 99 % mobbovaných plynulo prechádza do trvalej zdravotníckej starostlivosti s rôznymi psychickými a somatickými ťažkosťami. Útek „prenasledovanej pracovnej sily“ do choroby je zrejme jediné východisko v bezprávnej spoločnosti, akou náš štát je.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aktivity dobrovoľníkov v Európskej únii sú zamerané proti zverským praktikám na pracoviskách. Snažia sa pomôcť obetiam hľadať riešenia a eliminovať negatívne následky, ktorými obete mobbingu trpia. Našou úlohou je predostrieť pred našu verejnosť sociálnu chorobu našej spoločnosti. Naším cieľom bolo posvietiť do skrytých temných kútov zamestnaneckých vzťahov a povedať nahlas: Človeče – kam sa rútiš? Veď Petrarcov „temný stredovek“ dokázal garantovať každému učňovi a každému majstrovi presné miesto v spoločnosti, a dokonca aj cechové poistenie pri chorobe, alebo po úmrtí v práci. Dnešná spoločnosť takú istotu nedokáže garantovať. Slovenská republika cez mobbing stráca ľudí aj peniaze. Slovenská cesta zamestnanca z práce do stratena je pre štát enormne drahá a pre jednotlivca je dvojako smrteľná. Najprv je sociálne smrteľná – človek stráca sociálne vzťahy. Potom je fyzicky smrteľná – človek rýchlo nadobúda ochorenia, rýchle ho navštívi smrť.

Cesta z práce do stratena vyzerá takto: Mobbing – Všeobecný lekár a práceneschopnosť – Psychiatria – Lekárska posudková činnosť – Invalidný dôchodok – Predčasná Smrť, alebo Suicídium (lat. samovražda), alebo Homelessing (bezdomovectvo, totálny únik zo spoločnosti).

Aktuálna politická situácia stále nie je naklonená k presadeniu antimobbingového zákona, lebo mobbing je súčasťou aj parlamentnej nekultúry. Úspechom Prvej medzinárodnej konferencie konferencie je vzdelanosť občanov o vzťahoch. Zahájili sme spoločenský dialóg o mobbingu už v roku 2006 ako blogové informácie a od roku 2009 sme organizovali malé semináre. Dnes odvážni občania uvažujú objektívnejšie – začínajú chápať príčiny násilia vo vzťahoch na pracoviskách. Píšu nám a skúmajú príčiny. Konštatujeme určité prebudenie verejnosti, začína si uvedomovať jedinú možnú cestu – pomenovať, zviditeľniť a pranierovať všetky prejavy násilia na pracoviskách.

Zákony, ktoré sa prijímali a prijímajú v našom parlamente, žiaľ, nemajú nastavený systém kontrolného mechanizmu. Ako to, že nikoho z poslancov nenapadlo zaviesť kontrolný poslanecký systém na monitoring účinnosti nových zákonov? Jednoducho preto, lebo zverstvo v parlamente sa honosí počtom legislatívnych návrhov. Robia si štatistiku a médiá ich v tom podporujú, že kto, koľko návrhov podal a koľko z toho bolo schválených. Je to choroba, vôbec ich nezaujíma dopad zákonov na život občanov. Koho zo štátnych radových úradníkov vypočuje poslanec alebo vláda? Ani jeden poslanec, ktorému sa podarilo niečo upraviť a zmeniť pomocou zákona, nikdy nesleduje, ako sa „jeho“ zákon aplikuje v praxi. Splnil požiadavku lobbistov, urobil si poslaneckú čiarku, a tým to zhaslo.

Problémom je uplatňovanie práva a zákona v praxi. Po schválení zákona v parlamente by sa mala začať druhá fáza legislatívnej činnosti poslancov – aplikovanie práva a skúmanie dopadov nových zákonov na život občanov. Má to byť súčasť tvorby zákona, ale nie je. Myslíte, že nemá byť? Tak sa opýtam: Ako zistí výrobca automobilov, či je jeho produkt žiadúci? Tvorba zákonov je tiež produktivita. A keď poslancov nezaujíma, čo produkujú a pre koho, potom sa nesmieme čudovať, že sudcovia, prokurátori a policajti si robia, čo chcú. A chudáci trpiaci poškodení platcovia daní sú odkázaní do ničoty. Nikto im nepomôže.

Myslím si že na Slovensku je bezprávny stav. Najhoršou pascou vo vzťahoch medzi zamestnancom a zamestnávateľom je zákon.

Súdne procesy našich prípadov sú stále na súdoch. Existuje akási „slovenská súdna šablóna“, podľa ktorej predsedovia senátov pojednávajú všetky prípady porušovania zákona z oblasti pracovného práva. Je to o sudcoch a ich prístupe k spravodlivosti. Ak chcete nájsť múdreho a spravodlivého sudcu, musíte ísť do zahraničia. Postup je zdĺhavý, ale možný. Musíte najprv vyčerpať všetky zákonné prostriedky na Slovensku.

Ale občas aj motyka vystrelí. Ešte v októbri 2014 sme na Okresnom súde v Pezinku dosiahli úspech, pani sudkyňa rozhodla v spore proti starostovi obce Budmerice, že výpoveď, ktorú dal riaditeľke Centra sociálnych služieb je neplatná. Ale pán advokát starostu sa odvolal. V roku 2016 Krajský súd v Bratislave rozhodol vrátiť vec na prvý stupeň a Okresný súd Pezinok musí vec prejednať znovu. Vymenovať by sa dalo aj viac úspešných sporov na prvom stupni. Advokáti sa odvolali. A cesta za spravodlivosťou je tu nekonečná.

Občan nemá právo na nič, je zodpovedný za všetko, a každý omyl či výstrelok vlády aj parlamentu musí zaplatiť občan. Taký je stav Slovensku v tejto dobe – na začiatku 21. storočia po Kristovi. 

Mária Ritomská

Mária Ritomská

Bloger 
  • Počet článkov:  635
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Zaujímam sa o život okolo nás, o ľudí, ktorí potrebujú pomoc a hľadajú cestu k láske, hľadajú zmysel života, lebo každý môže, a teda aj ja, malými skutkami zmeniť tento svet. Skúsenosti z parlamentu mi ukázali, že poslanci v parlamente neriešia problémy občanov tejto krajiny a svojimi populistickými rečami ukazujú len svoje ego. Preto máme novú spoluprácu, nový cieľ a nové riešenia v našom novo-založenom Inštitúte ochrany ústavných práv. Správy Vám budeme prinášať na facebooku a na mojom blogu. Zoznam autorových rubrík:  PríbehyNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu