Nie je to nič nové, len žravá politika po peniazoch. Stále má patologický vzťah k svojim „súdruhom“ poslancom v hnutí a v klube, čo sa prejavuje jeho požiadavkou, aby vypracovali všetko, zodpovedali za všetko a on sám nič. Prezentuje sa, ako keby robil všetko sám.
V druhom rade je nekritický voči sebe. Už má vypracovaný jednotný program hnutia? Už prevzal zodpovednosť za hnutie? Prečo si stráži stranícke financie, ako keby boli jeho vlastné? Tiež klame a upravuje si realitu vo svoj prospech. Akí ľudia s ním spolupracujú? On vlastne ani nerozumie politike. V jeho hlave je politika niečo ako strážny pes, ktorý má štekať na všetko podozrivé. A podozrivé v očiach pána Matoviča je všetko mimo neho, čo on nie je. Zase podviedol občanov-voličov, ktorí ho zvolili do parlamentu. Ale komu z týchto občanov, voličov už pomohol? Už v minulom volebnom období, keď prišli za Matovičom občania s problémom rovno do parlamentu, nemal o rozhovory s nimi záujem. Odkázal ich vždy na asistentov alebo iných „súdruhov“ poslancov. Videla som na vlastné oči, ako roztrhal odkaz od občianky, ktorá prišla za ním z Košíc. Tá „obyčajná žena“, občianka, aby mala peniaze na cestu, dala do záložne svoj rodinný prsteň. Arogantná ignorancia „obyčajných ľudí-voličov“ a ich problémov, tých voličov, ktorí mu dali svoje hlasy, to je presne to, čomu sa z odborného hľadiska hovorí sociopatia. Matovič chce vystupovať ako "hovorca stmeleného kolektívu, ktorý nepotrebuje predsedu“. Je to rovnako smiešne, ako bola „vláda ľudu“ za komunizmu. Iné sa ukazuje, a iná je prax.
Cez ostré kritické názory za pultom v rokovacej sále sa občania nedočkajú ani len rámcového náčrtu riešenia niektorých občianskych problémov. A tých je na Slovensku stále viac a viac. Matovič to „vymyslel“ tak, že sa zamerali „na množstvo“, a „kvalitu“ vlastne nepoznajú ani dnes.
Aj v novom volebnom období sa poslanci OĽaNO zviditeľňujú „množstvom podaných poslaneckých návrhov zákonov“. Politický jazyk poslancov OĽaNO sa obmedzuje na „akési mediálne zviditeľnenia sa“, ale nemajú žiadne reálne návrhy v prospech chudoby. Naposledy sa v médiách prehadzuje ako horúci zemiak "schránkové firmy". Aj to sú len populistické reči k lepším korýtkam. Ani poslankyňa Remišová ako nasledovníčka Matovičovej politiky nedala návrh na riešenie tohto 26 ročného marazmu. Ak by vedela problém schránkových firiem riešiť, určite by sa pochválila svojim fanynkám.
Občania prichádzajú na námestia, ale kto si ich tu vypočuje? Sulík, Galko, Lipšic, Matovič ....... Títo páni politici sa sami predvádzajú, ale riešenie nám stále neprinášajú.
Zaznamenala som do knihy organizovanie pochodov na odvolávanie vlády či jednotlivých ministrov. Mimoriadne odvolávania poltických nominantov SMERU sa prezentovali celé predchádzajúce volebné obdobie. Rokovacia sála sa "trhala" slávnymi rečníkmi našej politickej scény. Ale nikdy sa nikto z ministrov, nominantov SMERU neodvolal. Bola to matematická hra väčšiny s menšinou. Aj dnes tomu tak je a bude. Až kým občania, voliči nepochopia, že dosť bolo krikľúňov v politike.
V novembri 2014 pochodovali mestom zamestnanci Slovenskej akadémie vied, chceli ukázať, že aj oni žijú v tejto spoločnosti. Prišli pred parlament a nikto z parlamentných krikľúňov OĽaNO si ich nevypočul. Ani Matovič, ani Hlina, ale ani spolupútnik Lipšic. Žiadne politické prejavy neprichystali týmto zamestnancom vedy a výskumu.
Zamestnanci sa mi sťažovali, že nemôžu robiť vedu, lebo administratívne úkony ich mimoriadne zaťažujú a strácajú čas aj energiu. Mladí vedci mi zase rozprávali, že ich nechcú zamestnať, nemajú peniaze. Práve, keď by mali riešiť problémy občanov, práve vtedy všetci parlamentní sociopati a krikľúni zmizli, nevedno kam. Politici Sulík, Lipšic, Matovič, to sú len krikľúni pouličnej „politickej zmesky“.
A ktorí z politikov sa prihovoril štrajkujúcim učiteľom? Pokrikovali pred parlamentom za zvýšenie miezd. Na školách sa neučilo. A zlepšilo sa ich postavenie v spoločnosti. Nie!!! Ich boj za zvýšenie miezd pokračuje dňa 1. júla 2016.
Je tu nové volebné obdobie a znovu máme v parlamente pomýlených sociopatov, luhárov a zlatokopov. Médiá sú posadnuté niektorými politickými menami a ich chronickými nezmyselnými témami, a to aj napriek tomu, že občania, voliči ich nemôžu už ani cítiť. Stačí, že Lipšic vyhlási, akú mediálnu bombu prinesie zajtra ráno a médiá sú zoradené pred ním ako sliepky pred hnojiskom. Uverejnia akúkoľvek hlúposť a vôbec neuvažujú o škodlivosti ich mediálnej činnosti. Oni si všetko pekne natočia a zostrihajú, nakoniec je z toho nezmyselný guláš. Rozumní ľudia chcú niečo viac než krikľúňov. Zlí politici v snahe za honbou zisku, dávno zabudli na občanov, voličov. Slováci stále žijeme v bezprávnom štáte, kde platí pravidlo moci.
Pomôžu protesty na námestiach? Všade, kde sa pozrieme, rozhoduje niekto o nás občanoch. Občan nemá žiadnu inštitúciu, ktorá by mu pomohla riešiť jeho práva. Občania stále slepo dôverujú politike lídra OĽaNO. Ale asi sa musí popáliť každý občan, volič OĽaNO sám, to je také slovenské.
Pýtam sa, kde sa stratili princípy právneho štátu, a to princíp vlády práva, obmedzenej vlády a obmedzenej väčšiny, ústavnosti a zákonnosti, ľudských práv, deľby práv a suverenity ľudu, nezávislosti súdnictva. Kde sa stratili ekonomické a politické podmienky života spoločnosti, prostredie demokracie a ekonomickej súťaže. Pýtam sa, čo pripravili za 100 dní od svojho zvolenia do parlamentu pre občanov, voličov politické strany SMER, SAS, SNS, OĽANO, ĽS Naše Slovensko, SME Rodina? Dokázali posunúť spoločnosť tak, aby na pracoviskách vládla firemná kultúra.
Alebo nám stačí Sulíkova politika: " My sa na niečom dohodneme, potom to dáme do priestoru a nejaký čas čakáme, čo sa stane. Pokiaľ to nevyvolá žiaden veľký rozruch a žiaden odpor – keďže väčšina ľudí nerozumie tomu, čo bolo rozhodnuté – pokračujeme ďalej. Krok za krokom, pokiaľ už nie je cesty späť.”