a priblížime si, či sa v našej krajine môžu občania dovolať spravodlivosti.
Prípad, ktorý sa prejednáva v pojednávacej miestnosti v Justičnom paláci v Bratislave vojde do histórie našej justície. Prečo? V pojednávacej sieni predo mnou sedí žalovaný zamestnávateľ - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Zastupuje ho mladá, čiernovlasá právnička s okuliarmi s tmavým rámom. Sem-tam okom pohodí po sudkyni, akoby v nej očakávala podporu. Len prehltla, keď začínam hovoriť. Vážená pani sudkyňa, viac ako dva roky tu prebieha súdny spor o neplatnosť skončenia pracovného pomeru mojej klientky. Viac ako dva roky sem chodili dvaja páni advokáti mojej klientky? Vari ju obaja páni advokáti zavádzali, len aby oni mali prácu?
Zrekapitulujem doterajšie dokazovanie. Predovšetkým je evidentne zrejmé, že tento spor mal byť vyriešený mimo pojednávania, ak by si sudkyňa naštudovala všetky nedostatky skončenia pracovného pomeru. Zase sa pojednáva nehospodárne z peňazí občanov. Ale ako sa vraví z cudzieho krv netečie, tak na našich súdoch budeme pojednávať a pojednávať a odročovať a odročovať, veď to občania zaplatia.
Dej je závratný. Toľko psychického násilia na Ministerstve spravodlivosti SR. Moju klientku zavolali na personálne oddelenie, predložili výpoveď a s vyhrážkou, ak ju nepodpíše, tak ju nepustia von z miestnosti. Ešte šťastie že im tam neskolabovala, ako tá pracovníčka nedávno na Úrade vlády Slovenskej republiky. Z jednej nóbl ministerskej inštitúcie by vynášali telo obete. Ale čo už, táto vláda si nechráni svojich občanov. A občania chudáci jej tak slepo dôverujú. Pripomínam, že dej sa odohráva na pracovisku v 21. storočí. Naši ministerskí úradníci sa zase ukázali, ako si vykladajú zákony. Spravodlivosť zakopali a nie a nie ju nájsť. Mladá právnička vypovedá, naša výpoveď je v súlade so zákonom a trváme na tom, že je platná. Stručne a jasne.
Pán žalovaný, Vy ste použil organizačné zmeny len, aby ste sa zbavil mojej klientky. Preukážem Vám, koľko chýb ste spravil v jednej výpovedi. Predovšetkým dve základné, hmotnoprávne: 1. neponúkol ste iné vhodné miesto a 2. neprerokoval ste výpoveď s odborovou organizáciou.
Neviem, čo tu robíme a mrháme časom. Ale Vy, vážená právnička, ktorá si trúfne vysvetľovať zákon, pre Vás by bolo lepšie vrátiť sa do školy. Vám nepomôže ani to, že budete očami visieť na sudkyni.
A sudkyňa? Skoro po každej vete, po každom odseku sa pýta, Je to dobre zapísané? Môže to tak byť? Je tam nejaká chyba? To sú zmeny v zapisovaní?
Predpokladám, že to dnes ukončíte, poviem akoby na záver. Dôkazy sme predložili a nie je problém prípad ukončiť. Nie to nejde, reaguje sudkyňa, viete tak ako jednu stranu tak aj druhú stranu musím vypočuť. Ale po dvoch rokoch? Veď svedkovia nemusia byť medzi živými. To nie je dôležité, dôležité v tomto spore je, aby sa spor vliekol. A sudkyňa prácu má a peniaze za prácu tiež. Také chyby, ako nám tu spravilo Ministerstvo spravodlivosti SR, si nedovolí študent právnickej fakulty. V jeden deň napíšu rozhodnutie o zrušení miesta a ten istý deň napíšu výpoveď. Kuriozitou je prvý deň napísané rozhodnutie o zrušení miesta a na druhý deň písomne o neho požiadajú. Tu vôbec nesedí časová postupnosť deja tohto právneho úkonu. A naša sudkyňa pojednáva už viac ako dva roky.
O chvíľu máme voľby, Vážení občania, chcete naďalej mať takúto spravodlivosť? Koľkí z našich občanov sa nedožili svojej pravdy, ktorú dokazovali na súde. Deravé súdnictvo a deravé zákony umožňujú predlžovať spory. Predvoláme svedkov a spor sa natiahne o ďalší rok. Kto to pochopí , nech pochopí.
Vyhrajte voľby a potom si to riešte, povedal mi Branislav Ondruš, štátny tajomník na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR, keď som sa ho bola spýtať, prečo nepokračovali v príprave antimobbingového zákona v roku 2014. Že by tento jeho výrok vychádzal z poznania, akí ľudia žijú v tejto krajine? Nič nemeniť, stereotyp máme radi. Vyhovujú nám starí deformovaní politici či politické strany. Ale aj napriek týmto prekážkam bojujem za lepšiu spravodlivosť.
