reklama

Monitoring pracovných miest

Aká je realita našich občanov v snahe za právom a spravodlivosťou? Pozrime sa na ďalšie prípady monitorovania mobingu, bossingu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Čo sa odohráva za zatvorenými dverami, keď za zamestnávateľ rozhodne skončiť pracovný pomer so zamestnancom? Zamestnávateľ, resp. pán generálny riaditeľ mi povedal: „Vážená pani, osobne a pracovne Vás nepoznám, ale Vaše pracovné miesto sa v spoločnosti sa ruší a žiadne iné nezodpovedá Vašim odborným skúsenostiam, a tak Vás nechcem uraziť ponukou nového pracovného miesta v našej spoločnosti a vzhľadom na vašu osobnú situáciu by ste také miesto ani neprijala. Podpíšte mi výpoveď a môžete ísť.“

"Nie, toto nepodpíšem." bráni sa zamestnankyňa.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 "Svoje rozhodnutie nezmením. Počkám v miestnosti, kým dohodu nepodpíšete."

Tu som si dovolila mu uviesť, že veľmi skoro prevzal praktiky pani Y, ktorá takto vyhodila z firmy už dvoch zamestnancov. On povedal: „Žiadne invektívy.....

Uvedomujem si, že toto skončenie pracovného pomeru dohodou mi generálny riaditeľ predkladá pod nátlakom a v časovej tiesni,....ale, ako to dokážem? Zamestnávateľ svojím nátlakom chcel vyvolať u mňa strach, o čom svedčí aj jeho vyjadrenie, že "počkám v miestnosti, kým dohodu nepodpíšete". Zrušenie môjho pracovného miesta bolo iba bodkou, za mojím dvojročným bojom za rovnaké podmienky v práci ako mali moji kolegovia. Aj tak som ich nedosiahla a musela som odísť. Dnes stále dokazujeme právo a spravodlivosť na súde.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Siedmy prípad z nášho monitoringu. "Po porade som listom oznámila riaditeľovi nemocnice ako aj mojej priamej nadriadenej, že budem šikanovanie a diskrimináciu na pracovisku riešiť súdnou cestou. Spôsob, akým mi dali ukončenie pracovného pomeru, určite nie je štandardný. V čase, keď zrušili pracovné miesto na našom oddelení, zrušili aj jedno miesto na vrátnici a tiež miesto diétnej sestry. Boli to moje kolegyne a ani jedna nespomínala, že by sa za nimi vybrala pani z personálneho s dvoma papiermi, ktoré mala pripravené, aby si vybrali, ako chcú skončiť pracovný pomer. Pani personalistka bola prítomná pri druhej pracovnej porade na našom oddelení, kde som sa pokúšala opakovane poukázať na nerovnaké zaobchádzanie na pracovisku. Pretože sa po porade situácia na pracovisku ešte viac vyhrotila a pani personalistka ako jediná prejavila trochu pochopenia, dohodla sa so mnou telefonicky na osobné stretnutie. Určite som nechcela od pani personalistky, aby mi opravila počítač, ako naznačovala vo svojej výpovedi na súde. Chcela som s ňou hovoriť o neznesiteľných pracovných podmienkach. A tom, že si kolegyne nechali jeden počítač len pre seba, kde ja jediná som nevedela heslo. Moja kolegyňa pani H. si väčšinou brala dovolenku, keď sme mali spolu robiť. Vedenie nemocnice bolo dokonca také ústretové k pani H., že jej umožnilo sedieť v hornej kancelárii, bez počítača a teda bez možnosti pracovať vtedy, keď nám spolu vyšli zmeny. Nie je ťažké si vypočítať, že takto by pani H.nestačila ročná dovolenka na to, aby sme sa nestretli v práci. Situácia na pracovisku sa stávala neznesiteľná. Izolovali ma od všetkých informácii. Pani H. poodnášala všetky dokumenty do hornej kancelárie a zapečatenú obálku s rezervným kľúčom dala na vrátnicu s tým, že kľúče môžu vydať všetkým pracovníčkam referátu okrem mňa. Kolegyňa z vrátnice mi otvorene povedala, že sa so mnou už nemôže kamarátiť, lebo sa bojí, že ju kvôli tomu vyhodia. Dostala som nálepku „na vyhodenie“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Každý deň som chodila do práce s obavami, čo si zase „dievčatá“ spolu s pani H. na mňa nachystajú. A neštítili sa ničoho. Prišlo aj na stratené spisy. Obrátila som sa listom na pani B. vedúcu všetkých referátov platených služieb, ale nereagovala na môj list. V našej kolektívnej zmluve, článok 26 sa uvádza , zamestnávateľ nesmie zamestnanca postihovať alebo znevýhodňovať preto, že zamestnanec uplatňuje svoje práva vyplývajúce z pracovno - právnych vzťahov, vrátane Kolektívnej zmluvy a tiež nesmie byť na pracovisku prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na zamestnanca alebo zamestnávateľa žalobu alebo návrh na začiatok trestného stíhania.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak isto Zákaz nerovnakého zaobchádzania je zakotvený v Zákonníku práce a v antidiskriminačnom zákone ako jedna zo základných zásad. Zamestnávatelia sú povinní utvárať také pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú, čo najlepší výkon práce.

V mojom prípade sa vedenie nemocnice len nečinne prizeralo, alebo dokonca priamo podieľalo na šikanovaní a diskriminácii na pracovisku, tým, že pani H. otvorene tolerovala nerovnaký prístup k zamestnancom. Celé dianie na pracovisku od schôdze nášho oddelenia smerovalo k jedinému cieľu, aby som „dobrovoľne“ podpísala dohodu o skončení pracovného pomeru. Pani personalistka vedela, že prídem dňa 6. 12. 2012 za ňou. Preto už dopredu pripravila moje skončenie pracovného pomeru dohodou. Neviem, či mala pripravený aj iný papier, ako neskôr tvrdila vo výpovedi. Ešte som ani neotvorila ústa, keď povedala, že má niečo pre mňa a podala mi papier s dohodou do ruky.

Bola som šokovaná. Opýtala som sa, aké mám iné možnosti a pani personalistka povedala, že sú, ale nie sú vhodné pre mňa. Vedela som, že nemá význam odporovať, v zamestnaní to bolo také zlé, že už horšie to byť nemohlo. Alebo mohlo, keby som to nepodpísala. Zarazil ma len ten dátum. V podstate to bolo zo dňa na deň. Zamestnávateľ jednoznačne využil všetky možnosti, od šikanovania, ignorácie a priamej diskriminácie až po moment prekvapenia a dôveru, ktorú som mala voči pani personalistke len aby som podpísala dohodu."

Potiaľ výpoveď obete mobbingu. Sudkyňa mala autentickú výpoveď doloženú dôkazmi. Zdalo sa, že je dokázané porušenie zákona. Ale aj tak dokazujeme právo obete mobbingu už tretí rok.

Zamestnávatelia strácajú aktívnych a práceschopných občanov, veľmi často aj špecialistov. Okrem občanov stráca naše malé Slovensko aj peniaze, veľa peňazí.

Ďalší ôsmy prípad ako zo scenára, ktorý skončil na súde. "......mám taktiež problém sa zamestnať. Mám VŠ UK v Bratislave, učiteľstvo všeobecno-vzdelávacích predmetov, odbor nemecký jazyk a literatúra, mám certifikáty z anglického jazyka, úroveň B2, C1, ovládam CJ a strojopis. Vždy som chcela byť učiteľkou, preto som sa rozhodla študovať tento odbor. Hoci ovládam CJ, v školstve mi dajú zmluvu na jeden školský rok a cez prázdniny sa chodím evidovať na úrad práce a čakám, kým ma znova zavolajú alebo nie. Som ambiciózna, práci sa naplno venujem, nakoľko nemám rodinu, nemám žiadne PN, mám 22 rokov pedagogickej praxe. Hádam som pochodila všetky školy v tomto meste. Ale ak na školy posielam žiadosť o prijatie do zamestnania a životopis, je to zbytočné, pretože nedostanem žiadnu odpoveď. Zúčastnila som sa konkurzu na miesto učiteľa, vyplnila som 320 otázok a do dnešného dňa mi nebola poslaná žiadna odpoveď. Myslím si, že by riaditelia nemali mať s tým problém, elektronická pošta funguje stále. Bohužiaľ sú zlé zákony. V školách vyučuje veľa dôchodcov, riaditelia škôl majú všetky právomoci zamestnávať učiteľov, ale dôchodcov nemôžu prepustiť, ak o to nepožiadajú. Je tu vysoká nezamestnanosť a mnohí učitelia dostanú len zmluvu na jeden školský rok. Tak sa často striedajú učitelia v školách, čo negatívne vplýva na žiakov, pretože si každý rok musia zvykať na nových učiteľov. Môj názor je zlé postavené zákony. Keby to nebolo povolené, tak by sa to takto nerobilo. Nemám právnické vzdelanie, ale takýto systém sa nepáči i viacerým učiteľom. Vydržala som a konečne ma zamestnali. Robím už tretí rok a riaditeľ sa rozhodol prijať miesto mňa svoju známu. Môžem sa brániť?" Podali sme žalobu na súd. Pojednávanie už prebehlo. Pani učiteľka nechcela veriť koľko klamstva sa zosypalo na jej adresu od teraz už bývalého zamestnávateľa. 

Je pravda, že firemná kultúra zaniká, ale nečudujme sa. Znovu sa pozrime do parlamentu, koľko poslancov nám tu dlhé roky rozhoduje o životoch našich občanov. Chýba nám rešpekt k práci, úcta k občanovi a tolerancia kolegov. Žijeme v krajine, kde bohatí sú bohatšími a chudobní sú chudobnejšími. Zúfalí ľudia, robia zúfalé činy, ktoré ako jediné považujú za východisko zo svojej nepriaznivej situácie. Kultúra našich zamestnávateľov v 21. storočí si podáva ruku s otrokárskym systémom. Prečo? Zákonník práce upravuje inštitút v doterajšej praxi už zaužívaného pojmu tzv. „zapožičiavania zamestnancov“. Otcovia rovnako odchádzajú od žien, detí a rodín – pretože nemôžu slobodne pracovať vo svojej krajine. Sme otrokmi - tak vo vlastnej krajine, ako aj v zahraničí. Právo na odmenu za vykonanú prácu dostatočnú na to, aby umožnila občanom dôstojnú životnú úroveň je prežitkom.

Na podnet skupiny učiteliek z Bánoviec nad Bebravou, ktoré si bránia svoju prácu, oslovila som ministra školstva, vedy a výskumu SR s otázkou o zriadení školského ombudsmana, ktorý mal byť od septembra 2015 podľa avizovaných informácií z našich médií. A tu je odpoveď:

https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/interpelacia&ID=1659

Mária Ritomská

Mária Ritomská

Bloger 
  • Počet článkov:  635
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Zaujímam sa o život okolo nás, o ľudí, ktorí potrebujú pomoc a hľadajú cestu k láske, hľadajú zmysel života, lebo každý môže, a teda aj ja, malými skutkami zmeniť tento svet. Skúsenosti z parlamentu mi ukázali, že poslanci v parlamente neriešia problémy občanov tejto krajiny a svojimi populistickými rečami ukazujú len svoje ego. Preto máme novú spoluprácu, nový cieľ a nové riešenia v našom novo-založenom Inštitúte ochrany ústavných práv. Správy Vám budeme prinášať na facebooku a na mojom blogu. Zoznam autorových rubrík:  PríbehyNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu