reklama

Moc je veľká čarodejka

Blížiaci sa koniec roku 2014, dáva priestor zamyslieť sa nad tým, čo všetko sa nám v tomto roku podarilo vykonať či v osobnom či vo verejnom živote. Ako poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky volená občanmi mám skúsenosti, ako sa dá a dala táto funkcia vykonávať na prospech dobra pre spoločnosť a pre ľudí v nej žijúcich. V prvom rade bolo a je mojím cieľom prinášať zákony pre občanov. To predsa patrí k základným právam každého poslanca. Aké boli moje zistenia?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Môj boj za ľudské práva a ľudskú dôstojnosť ma posunul vďaka poslankyni Erike Jurinovej, ktorá ma pridala na kandidátku hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, v roku 2012 do parlamentu. Chcela som pozdvihnúť našu trpiacu a bezprávnu spoločnosť na úroveň vyspelých krajín Európskej únie. Čo ma však k tomu viedlo? Už v roku 2000 som na úrade práce získala skúsenosti, že náš občan to so svojimi právami nemá vôbec jednoduché. Úrady práce neslúžia a neslúžili občanom, ani moje návrhy na zlepšenie ich postavenia nikdy neprijali. V tom čase som ešte nevedela, prečo ma riaditeľka úradu práce poslala na výberové konanie na Národný inšpektorát práce. Až neskôr som zistila, že každá iniciatíva či aktivita zamestnancov neprináša žiadne pozitívne výsledky a už vôbec žiadne ocenenie. Občania však potrebovali svoju situáciu riešiť a tak za mnou prichádzali aj sem. Na Národnom inšpektoráte práce sme mali vynikajúceho šéfa. Vďaka svojim skúsenostiam a vysokej odbornej kvalifikácii mohol byť Generálnym riaditeľom Národného inšpektorátu práce. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník, v snahe znížiť nezamestnanosť, rozhodol v roku 2005 nás presťahovať do Košíc. Nuž samozrejme, že nezamestnanosť neodstránil. Ale ja som si musela hľadať prácu a našla som si prácu na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví. Po troch rokoch na tomto nezávislom úrade ma preložili na odbor legislatívno-právny, kde ma moja šéfka- riaditeľka začala z pracoviska vytláčať. Videla som, že za posledných desať rokov sa na Slovensku nič nezmenilo. Ocitla som sa ešte vo väčšom porušovaní zákonov ako niektorí nezamestnaní na úrade práce.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V akom štáte to vlastne žijeme? Riešila som si situáciu na tomto nezávislom úrade. Až európsky ombudsman mi poradil osloviť poslancov s prípravou antimobbingového zákona. Ale na Slovensku nebola vôľa pomôcť mi ani od jedného politika, ktorí majú a mali zákonodarnú iniciatívu. A tak som sa po voľbách ocitla medzi tými politikmi, ktorých som len nedávno žiadala o pomoc pri predložení antimobbingového zákona. Nepomohli mi ani Brocka, Figeľ, Kaník, Přidal, Lipšic, Procházka , Hrušovský,J. Žitňanská, Gibalová,….na ktorých som sa obracala v snahe riešiť problém tejto krajiny (o tom už som na blogu písala). Priniesla som svoje skúsenosti o veľkom probléme tejto krajiny aj poslancom OĽaNO. Ale ani jeden sa ku mne nepridal.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Preto som dňa 28. 10. 2013 vystúpila z hnutia OĽaNO. Ako to na Slovensku chodí, kritika neobišla ani mňa. Ba mi aj mnohí závideli. Ale to si musíte vyskúšať, inak tomu neuveríte. 

Po príchode do parlamentu som zistila, že prijať antimobbingový zákon a vôbec nejaký zákon nebudem mať úspech. Predkladanie zákonov opozičnými politikmi je len divadielko pre občanov. Ešte aj takouto náplňou práce sa masírujú naši občania za pomoci médií. A občan tomu za tých 25 rokov aj uveril. A ja nemám toľko času hrať občanom divadielko. Koho by už zaujímalo, že poslanec má riešiť problémy občanov. Každým dňom som zisťovala nedostatky, ktoré skrýva náš parlament. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Riešiť zákon si vyžaduje kvalitnú spoluprácu odborníkov vládnucej väčšiny. Oslovila som kompetentných ministrov a hlavne ministra Richtera. Minister Richter rozdal úlohu štátnemu tajomníkovi Braňovi Ondrušovi a ten mi napísal, že v roku 2013 sa bude robiť výskumná úloha o legislatívnej úprave antimobbingového zákona.

A v roku 2014 zasadne komisia na prípravu tohto zákona …zdalo sa, že všetko ide hladko. Až prišiel rok 2014 a ja som nedostala pozvánku o príprave antimobbingového zákona. Pán minister Richter na moju interpeláciu napísal, že to nie je v programovom vyhlásení vlády. Nuž, na čo sa tu vlastne hráme? Denne nám unikajú milióny peňazí z našej krajiny a my nemáme čas na prípravu antimobbingového zákona. Všade samé prekážky. Ešte aj na súdoch. Ako právny zástupca som začala riešiť a riešim bezprávnych a trpiacich na súdoch, píšem žalobné návrhy a s hrôzou zisťujem, že tu je "múr spravodlivosti" v podobe sudcov, ktorí súdia. A ešte k tomu na strane zamestnávateľa stojí lukratívny právnik. Aj oni majú náplň práce. Paragrafy sa krútia a vykladajú v prospech mocných. Kto je v tejto krajine mocný?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V januári 2014 prišla za mnou zamestnankyňa istej súkromnej spoločnosti, že sa súdi, lebo bola z pracoviska vytlačená. Má za sebou deväť pojednávaní a níč nie je vyriešené. Prípad som prebrala. Bol to jasný prípad na vyhratie. Ale už na prvom resp. na desiatom pojednávaní som zistila, prečo táto spoločnosť nefunguje. Prečo sa s občanmi “hrajú” ešte aj na súdoch. A rovnako na štátnych inštitúciách, ktoré majú slúžiť ako pomoc občanom. Pýtam sa na to aj v interpeláciách ministra Boreca, Richtera (viac na stránke www.nrsr.sk časť poslanci). 

Cestujem na Okresný súd Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV, na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, Okresný súd Prešov, Okresný súd Žilina, Okresný súd Poprad, Okresný súd Pezinok....

Počas roku 2014 som získala rôzne skúsenosti s našou bezprávnou spoločnosťou, kde ani súdy nie sú na pomoc trpiacemu občanovi: https://www.youtube.com/watch?v=E_KVfjDvq10&sns=fb

Počas roka 2014 sa nám konečne podarilo, aby nám jedna sudkyňa dala za pravdu. Vyhrali sme súd. Tiež som o tom písala na blogu.

Medzitým sme pripravovali druhú konferenciu o mobbingu v Košiciach, v mieste na východe, kde je najviac mobbovaných (ani o tom nevedia).

Na konferencii mi naša víťazná zamestnankyňa, obeť mobbingu, povedala, že pán starosta kandiduje v komunálnych voľbách a tiež mi povedala, že sa odvolal proti rozsudku. Koho už zaujíma, že si môže zaplatiť lukratívneho právnika za peniaze občanov. Keby občania vedeli, ako to funguje ani by ho nevolili. Ale naši občania nemajú informácie, a tak ho zase na jeseň roku 2014 zvolili. Moc je mocná čarodejka a pán starosta je pod jej papučou. Ale my bojujeme ďalej a napísala som klientke odvolanie.

Prípady mobbovaných učiteľov sú zvlášť zaujímavé a je to samostatná kapitola v mojom výskume. Pri nich zisťujem, ako dokáže kolega či kolegyňa klamať aj pred súdom. A vôbec im nevadí, že taká krivá výpoveď je porušenie Trestného zákona a môžu byť za to odsúdení. Ale naši zamestnanci v snahe mať prácu urobia všetko pre to aj za pomoci klamstva, či útokov, vyhrážania , ohovárania, či intríg. Ak ich potom stretnem v kostole a vidím, že sú z nich oduševnelí kresťania, tak žasnem, čo sme to za kresťanskú krajinu.

Prípady nám pribúdajú a práce je tu stále viac a viac. Od júla 2014 sa nám začal sa realizovať zákon o hmotnej núdzi. Vyžiadala som si aktivistov - nezamestnaných z úradov práce na pomoc pre naše OZ Práca a vzťahy, aby skúmali aktivity sociálneho typu. Ak viete o niekom, kto by nám chcel pomôcť a je evidovaný na úrade práce, rada ho uvítam. Odmena je za 32 hodín výkonu aktivít sociálneho typu 61, 60 eur. Dajte o sebe vedieť aj na môj email mariaritomska@stonline.sk

Milé prekvapenie na konci roku 2014 mi pripravili aktivisti z Občianskeho tribunálu a ich vďaka za moju činnosť pre občanov: https://www.youtube.com/watch?v=4kgI8O37U6A

Oceňujem, že je dobrá vec poznávať vízie o novej jčinnosti: https://www.youtube.com/watch?v=Xo1_lzNgvUM

Všetkým , ktorí majú odvahu a chcú pomôcť robiť dobro, veľmi pekne ďakujem. A želám všetko dobré v Novom roku 2015. 

Mária Ritomská

Mária Ritomská

Bloger 
  • Počet článkov:  635
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Zaujímam sa o život okolo nás, o ľudí, ktorí potrebujú pomoc a hľadajú cestu k láske, hľadajú zmysel života, lebo každý môže, a teda aj ja, malými skutkami zmeniť tento svet. Skúsenosti z parlamentu mi ukázali, že poslanci v parlamente neriešia problémy občanov tejto krajiny a svojimi populistickými rečami ukazujú len svoje ego. Preto máme novú spoluprácu, nový cieľ a nové riešenia v našom novo-založenom Inštitúte ochrany ústavných práv. Správy Vám budeme prinášať na facebooku a na mojom blogu. Zoznam autorových rubrík:  PríbehyNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu