Porovnávaním rôznych záhadných úkazov na pracoviskách sa potvrdil zvláštny bossing zo strany šéfa-prenasledovateľa, a to hrozbou vysťahovania či presťahovania z miesta na iné miesto. Príliš časté sťahovania zamestnancov z miesta na miesto sú dôkazom zlej firemnej kultúry. Je to móda, alebo zbraň mobbérov? Zatiaľ sa ukazuje, že je to zbraň mobbérov. Je „módou“ aj v štátnych úradoch: Rôzne sťahovanie podriadených z kancelárie do kancelárie, z budovy do budovy alebo spájanie kancelárií začína v každom vládnom profile každé štyri roky, vždy po voľbách.
Táto „náplň“ práce mnohým šéfom vyhovovala, dobre sa pri nej strácajú nepohodlné dokumenty, potom netreba riešiť rôzne pálčivé podnety od občanov, a zároveň to poslúži aj na zastrašenie podriadených. Mobbér si vždy nájde dôvod, prečo musí byť ten alebo onen presťahovaný, vytláčanie z pracoviska začína vždy týmto aktom. Taká jer „kultúra“ na slovenských pracoviskách.
Porovnávaním rôznych výsledkov pri oslovení štátnych inštitúcií sme zistili zbytočnosť inštitúcií ktoré boli vytvorené „na oko pre občana“, ale v skutočnosti sú len teplým miestom a mäkkým chlebíkom pre vyvolené persóny. Ani raz neposkytli úplnú právnu či poradenskú pomoc, ani v jednom z prípadov, ktoré poznáme. Ba dokonca sa stalo, že ich posielajú za mnou len aby sa zbavili občana volajúceho po akejsi pomoci. Médiá sú posadnuté niektorými politickými menami a ich chronickými nezmyselnými témami.
Stačí že Lipšic, Hlina či Matovič vyhlásia akúsi mediálnu bombu na zajtra ráno a médiá sú zoradené pred nimi ako sliepky pred hnojiskom. Uverejnia akúkoľvek hlúposť a vôbec neuvažujú o škodlivosti takejto mediálnej politiky.
Ba čo je horšie, v médiách sa praktizuje mobbing. Ťažko nájdete rádio, či televíziu, kam by vás vzali do priameho efiru s témou mobbing. Oni si vás natočia a zostrihajú, nakoniec je z toho nezmyselný guláš. Takže médiá nie, lebo sa boja priamej vysielacej sily Pravdy.
Ak by sme hľadali v slovenskom jazyku adekvátne vyjadrenie pre mobbing, museli by sme obsah slova opísať asi takto: „priebehový trvajúci jav hromadného psychického útoku zamestnancov podľa vzoru vodcu, alebo na pokyn jedného zo zamestnancov ktorý sa neprávom vyvýšil nad ostatných“, čo považujeme zároveň za definíciu mobbingu v pracovnoprávnych vzťahoch.
Aby sa Slovenská republika kompatibilne integrovala v spoločenstve vyspelých štátov sveta, aj u nás musí prebiehať humanizačný proces pracovnoprávnych vzťahov. Chýba nám ako soľ do kuchyne, bez tohto procesu nám hrozí vyčlenenie zo spoločenstva vyspelých štátov.
Následky mobbingu na poškodenom občanovi sme uviedli v Zborníku z 1. konferencie. Potreba žiť ako človek nie je dôležitá iba pre zamestnanca, ale aj pre zamestnávateľa. Každý kto pácha zvieracie zlo sa znižuje na úroveň zverstva a následne to dolieha na jeho nervový systém. Následkami, ktorými trpieva mobbér sú poruchy spánku, obžerstvo, anorexia mentálna, strach, nesústredenosť, dokonca až depresia(!), rôzne návykové toxikománie, alebo psychopatické úchylky od depersonalizácie až po pederastiu, ktoré takýto človek praktizuje na uspokojenie svojho rozháraného ega. Mobbér spravidla končí svoju životnú púť ako opustený človek bez priateľov a opúšťajú ho aj vlastné deti. Počiatky psychopatických úchyliek vidíme aj na mnohých poslancoch parlamentu, podľa čoho ľahko odhalíme kvalitu ich osobnosti vo zvieracích hodnotách.
Pomýlení sociopatickí poslanci často nevedia, čo od nich čaká občan - volič. Máme vládnu stranu, v ktorej sa hrajú poslanci na „všemohúcich zametačov“, čo zametú pod koberec akúkoľvek špinu, a máme tu akéhosi opozičného „snoriča“, ktorý vyhrabáva spod koberca každý chlp. Pýtam sa: Ktorého z nich zaujíma holý život občana?
Ba je to ešte horšie. Keď som navrhovala zákony v prospech slušných občanov, z každej strany som dostávala iba podrazy. To je politika? To je hnojisko a špina. V takom chlieve ako je náš parlament sa ochrana občanov nedá presadiť – nijako.
Niektorí si naivne myslia, že hádam kresťan-politik by mohol byť nositeľom radostnej zmeny. Vláda Čarnogurského nestačila, vlády Dzurindu tiež nestačili, a stále sa ešte nájdu voliči. ktorí si myslia, že evanjeliové požiadavky sú garantované názvom strany „kresťanská“. Je to podvod! Potvrdzuje to moje vyhlásenie, že náš parlament je chliev plný nenažraných ošípaných. Je tam plno smradu od samoľúbych vyhlásení a rétorických cvičení. Je tam plno bahna a hnoja od lobistických presadzovaní účelných zákonov v prospech najbohatších. Je tam púšť ľudského ducha pre nedostatok súcitu a pre neochotu súhlasu s najtrpiacejším občanom.
Preto som odišla z hnutia OĽaNO, preto nehlasujem v prospech žiadneho zákona, lebo ani jeden nie je v prospech občana, preto už nič nenavrhujem, ale sústavne bojujem v prospech trpiacich zamestnancov, píšem interpelácie a chodím právne zastupovať občanov na súdy. Svoj poslanecký plat míňam na také veci, ako sú právne zastupovania občanov, osveta a táto už v poradí druhá medzinárodná konferencia. Parlamentní takzvaní kresťania nepoznajú ani Kristove podmienky, kedy sa môžu hlásiť ku Kristovi, tak komu tam máme predkladať naše návrhy?
Som ochotná založiť a viesť politický boj novou stranou. Občania na Slovensku potrebujú zmenu. Spoliehať sa na doterajšie politické strany je cesta do väčšieho bahna.
Pomocou Strany Práce Slovenska budeme presadzovať zmenu Ústavy v prospech slušného občana a to v každom ohľade. Skúsil už niekto napísať niečo na súd len tak bez advokáta? Stalo sa to, že mu vec zamietli, lebo mu chýba to, hento, a tamto, a nič sa nerieši. Pýtam sa: Načo nám je taký súd? To je to isté ako keby občan prišiel k lekárovi s bolesťami a lekár by ho vyhodil, lebo nemá diagnózu a nemá napísaný recept. Presne to robia naše súdy a náš Ústavný súd je v tomto expert číslo jedna , priam diabolské numero.
V parlamente občas ktosi pozýva na modlitby, často je to Jozef Mikloško z KDH. Všetci sú „poctiví kresťania“..., to je akože devíza podľa vzoru USA, ale diablovo semä sa nezaprie. Miestnosť, kde sa pravidelne akože modlia by mala byť plná kresťanov-politikov, ale nie je nikdy. Medzi modliacimi boli aj Jurínová a Vašečka z hnutia OĽaNO. Keď som vystúpila z hnutia, obaja klamali do novín proti mne klamstvá a že OĽaNO nemá zriadený spoločný tím právnikov, kam všetci platia zo svojich asistentských fondov len aby pravidelne predkladali tzv. „zákony pre slovenských občanov“. Pokračujúc klamú a pomáhajú „tatkovi Matovičovi“ v jeho luhárskej politike, sedí na peniazoch a z politiky si spravil biznis. Hľa, „poctiví kresťania“ bez škrupúľ a bez kúska hanby sa ukazujú v „modlitbových spoločenstvách“.
Hovorím o tom, práve z toho dôvodu, že Slovensko je navonok kresťanské a táto kresťanská politika je falošná. Slovenský katolicizmus usvedčil sám seba z mobbingu. Usvedčili sa v médiách veľkou kauzou Mons. Bezáka. Môžu byť politici kresťanskejší ako biskupi? Sotva. Ak je zasmradená hlava, čo je s telom? Ako už ktosi povedal, táto ryba smrdí od hlavy. To je tiež dôvod na hlbokú orbu v Ústave aj v zákonoch. Kto to spraví? To môže vykonať iba jedna silná politická strana s ústavnou väčšinou.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sú ústavní činitelia a prisahali na Ústavu SR, nesmú ani vydierať, ani klamať! „Klubisti-OĽaNO“ mne urobili aj jedno, aj druhé. Týmito skutkami ma oprávnili uverejňovať ich podlé e-maily tak, ako ich usvedčujú z lotrovstiev. Podlosť a lotrovstvá mobbérov musia byť uverejnené. V tomto duchu som zaviedla na svoj web tzv. „Škaredý zoznam“, V Škaredom zozname budem uverejňovať mená a funkcie všetkých zverských šéfov, politikov, aj sudcov, či ministrov.
Úplne iný súdok sú „nadľudia 1. kategórie“ v sudcovských talároch a advokáti sú „nadľudia 2. kategórie“. Prekrúcanie paragrafov v radoch našich advokátov, dokonca aj čerství absolventi práva si to dovoľujú. Tvária sa na pojednávaní že sú zástancami práv poškodeného zamestnanca, ale je to omyl. V skutočnosti iba naťahujú proces a nakoniec sa zistí, že pracovali pre tyrana zamestnávateľa, ktorý úchylne týral svoju obeť na pracovisku.
Ale tomuto problému našej spoločnosti sa venujem v druhej časti prednášky, ktorú som zverejnila na konferencii v Košiciach dňa 12. 11. 2014 a prinesiem ju v ďalšom článku.
