Ale môžeme našim médiám veriť? Je ich spravodajstvo pravdivé? Občania nemajú možnosť posúdiť, či sú informácie z novín a časopisov pravdivé.
Keď som po roku 1989 začala prispievať do novín Hlas Nového mesta, tak mi povedali, že to najprv posúdia komunálni poslanci. Poslanec je predsa volený občanmi riešiť komunálnu politiku. Prečo jeho moc zasahuje do redakcie robiť tu cenzúru? Stále viac sa predo mnou otváral scenár, ako to vlastne funguje medzi poslancom a občanom? V mojej aktivite riešiť veci verejné ma pobavili rôzne príhody, napríklad mi telefonovali, či nemám, čo robiť. Asi nepotrebujú, aby im niekto pozeral "do hrnca".
Alebo ma pobavila príhoda s dôchodkyňou, ktorá sa ohradila: Vám dajú lístky do kina ? Ja tu chodím denne a mne nedajú. .......Ale ona písala o našom klube do novín a uverejnili jej to, zastávala sa ma predsedníčka klubu dôchodcov........Pani zlatá, tu máte lístky, choďte v mojom mene do kina, ja Vám tie lístky darujem....nemohla som sa pozerať na stareckú závisť.
Áno závisť a nevraživosť u ľudí funguje od nepamäti, k tomu sa pridávajú intrigy, podrazy, to všetko sme tu mali aj v minulosti. Ale dnes je z toho Kocúrkovo, resp. slovenská žumpa.
Naposledy som riešila problém ponižovania a zneužívania mojej práce na pracovisku, ktorý dnes už zahltil skoro každé pracovisko. Nikto však tento problém na Slovensku neriešil. Ponúkala som riešenie , ale nebol záujem. Stále viac som sa dostávala pod pokrievku moci. Sústavné chyby a zlyhania našich politických predstaviteľov sa prejavili aj v páde vlády. Moja cesta sa naplnila až v najvyššej možnej miere. Denne praktizujem, čo všetko môže poslanec parlamentu......a zažívam spätnú väzbu občanov.
Len si predstavte, na Bratislavskom hrade som otvorila výstavu amatérskych maliarov. Denne sem prichádzali turisti , Angličania, Rusi, Ukrajinci, Poliaci, Česi, Nemci, Rakúšania, Japonci, Mexičania, Slováci,... Každého sme požiadali o vyjadrenie sa do našej kroniky, ako sa im páči tvorba slovenských amatérskych maliarov. Turisti zo zahraničia písali priam slohové práce oceňujúc autorov výstavy. Len naši Slováci sa trochu ostýchali napísať svoj názor do našej kroniky. Od našich občanov som dostala originálnu otázku: Kto Vám to kázal Paška??? Nie, žiaden Paška mi to nekázal, chcem podporiť umenie amatérskych maliarov, ktorým sa zo strany štátu nevenuje pozornosť.
Požiadala som aj našich spravodajcov kultúry sídliacich v Bratislave, aby nám pomohli zviditeľniť krásnu výstavu amatérskych maliarov, a to nasledovne: Pravda, Sme, Slovenka, Hlas Nového Mesta, Bratislavský kuriér, Televízia Bratislava, Ružinovské echo, tipy@aktualne, aktuality@aktuality, sefredaktor@webnoviny.sk, Petržalske noviny. Nikto neprišiel, ani sa len nepoďakovali a neospravedlnili sa svojím klasickým spôsobom, máme veľa práce. Ale sme na Slovensku, kde môžem len konštatovať, že Slovensko to je úplne Kocúrkovo.
A bulvár, ten sa teda nezaprie. Momentálne, akoby sa novinári pretekali zverejniť, čo najlepšiu bulvárnu správu o našich kandidátoch na prezidenta. Bulvárne masírovanie spôsobuje, že tam už nie je žiaden kandidát, ktorý by vyviedol Slovensko z tohto marazmu a hniloby celej spoločnosti.
Politika moci sa šíri zhora nadol, moc zahnila tak ako v parlamente, tak aj na našich pracoviskách a na našich súdoch. Ako to vyzerá na súdoch? Tento týždeň prebiehalo tretie pojednávanie ďalšieho prípadu evidovaného v našom výskume. Ale zamestnávateľ neprišiel. Ani právny zástupcu neprišiel, ten sa súdu ani len neospravedlnil.
Akoby platilo: máme svojho politického tútora a tento nás podrží….takéto je Slovensko Zamestnávateľ zaplatí právneho zástupcu z peňazi štátneho rozpočtu. Veď peniaze v štátnom rozpočte máme, a keď nie tak naši politickí predstavitelia moci sa postarajú, ako ich od našich občanov získať. Niekedy až rozum sa musí zastaviť, pozor, nezabudnite "vystúpiť", lebo zapadnete do žumpy zneužívania zákonov.
Tak, aké to máme zase zákony predložené do parlamentu, kde sa doplňujú slová, menia vety len preto, aby úradníci boli viac a viac popletení. Ako to vlastne zákonodarca myslel??????