Skončilo rokovanie parlamentu, prijali sa nové a nové zákony. Kto z poslancov vie, aké sú dopady nových zákonov na občanov? A práve v tomto mieste mala začať po roku 1989 druhá fáza legislatívnej činnosti poslancov – mali dosledovať dopad nových zákonov na životy občanov. Ale na Slovensku to funguje takto: Utekať z jedných volieb do druhých, pred voľbami veľa občanom nasľubovať a po voľbách nič nezmeniť.
Ako to vlastne chodí s tými zákonmi? V poslednom týždni som cestovala za ďalšími prípadmi obetí mobbingu na východné Slovensko. Tentokrát na súd.
V pojednávacej miestnosti sedí podozrivý mobér. Je čas nazývať veci pojmom tohto, mnohým občanom, dosiaľ ešte stále neznámeho slova. Pozrime sa, koľko bezprávia existovalo na jednom slovenskom hnilom pracovisku.
.
Moje otázky smerujú, preskúmať, aká bola pracovná klíma pracoviska? Ako sa tam cítila obeť mobbingu? Aká bola atmosféra na pracovisku? Aké bolo uznanie obete? Ak nejaké vôbec niekedy bolo? Prečo bola obeť mobbingu vystavená sústavnej kritike domnelých alebo skutočných chýb? Atď....
Je pravda, že v každom zle zorganizovanom pracovnom prostredí zaostáva ohľaduplnosť, kolegialita ochota pomôcť navzájom. Postupne predstúpili svedkyne. Ich výpoveď mi pripomínala konanie útočníkov, ktorí sa cítia ukrytí pod ochranou masy. Len obeť mobbingu bola v tejto mase osamotená, a preto sa postupne stala uzavretá.
Ak sa rozhodla s niekým komunikovať, tento nemal záujem. Bola si vedomá, že na pojednávaní sa ocitne a ocitla sa pod obrovskou dávkou kritiky vypovedajúcich kolegýň. Všetky svedkyne, akoby už dopredu naučené, sa snažili neustálymi narážkami obviniť obeť mobbingu z jej slabých stránok, pričom poukázali, ako ju systematicky znevážili v celom kolektíve. Postupne sa kritika presunula aj na cynické poznámky o spôsobe života a jeho osobných stanoviskách. To už nemalo s pracovnou náplňou nič spoločné. Jedna svedkyňa vypovedala aj o tom, ako sa vysmievali z prezývky, ktorou ju na pracovisku počastovali.
Profesor Leymann ako bádateľ mobbingu, označil skupinu pozorujúcich divákov na pracovisku ako potenciálnych páchateľov. Ale postaviť sa jednotlivo proti neprávostiam, to si vyžaduje občiansku odvahu. Strach konať na obranu obete, je často väčší ako odvaha konať v súlade s vlastným citom pre spravodlivosť.
Ak človeka kritizujú a zhadzujú jeho výkony, pôsobí to aj na jeho odborné sebavedomie. Nijaký človek nie je schopný objektívne posúdiť svoj výkon. Ak padá na neho lavína negatívnych spätných väzieb, každý sa znepokojí a začne skôr či neskôr pochybovať o svojich výkonoch, schopnostiach a nakoniec aj o sebe samom. Vnútorne je zneistený.
Dopúšťa sa chýb, ktorých by sa za normálnych okolností, nebol dopustil. Obeť mobbingu bola zahnaná do úlohy človeka, čo zlyhal so všetkým dôsledkami. Obeť sa stáva nepotrebnou, neschopnou, nemôže sa zaradiť znovu do pracovného procesu, stráca dôveru v seba samého. Pocit zlyhania sa prenáša aj do rodinného prostredia.
Mala obeť nejaké kladné hodnoty?? Prosím Vás, to na pracovisku za 15 rokov práce nič dobré neurobila? Ustavične bola vystavovaná verejnému posmechu na pracovisku. Výpovede svedkov jasne preukázali mobbing na pracovisku, kde stratégia mobéra bola obeť znepokojiť, dotknúť sa jeho sebaúcty, krok za krokom ho zaháňať do izolácie.
Bolo obdivuhodné chodiť na toto pracovisko, dobrá hororová scéna na každý deň. Ani počas víkendu si obeť nemohla oddýchnuť. Už v nedeľu večer ju zvieral žalúdok.
A to ešte robila zle ...a toto ešte robila zle.....a tamto ešte nevedela......Joj, Slováci, kam ste sa to dostali, veď chodíte do práce a sledujete chyby niekoho, kto je vybraný na odstrel???? To je, ale kabaret.
Ale poďme ďalej....Tak toto aj laik vidí, že to nie je o práci, ale o špinavosti ľudského konania. Mohla vôbec povedať svoj názor na porade?
Na tomto výsluchu sa dokazuje porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Svedkyne postupne opúšťajú pojednávaciu miestnosť....................toľko zlých a ponižujúcich slov o kolegyni doznieva v mojich ušiach.
Strach v očiach svedkýň, očný kontakt na svojho chlebodarcu.
Tak na to máme peniaze, najprv utýrať zamestnanca a potom si vziať právnika, aby nás z toho vysekal...........toto už nie je divadlo, toto je naša každodenná realita. Najprv nám mladí, schopní právnici vyštudujú právnické fakulty v snahe dodržiavať zákony pre občanov. A potom v praxi od nich zase chcú, aby porušovali zákon.
Mašinéria hnusu, odpornej arogancie voči slušným a pracovitým občanom. Pracovitým, svedomitým občanom, ktorí uznávajú hodnoty práce a slušnosti. Bez postranných úmyslov. Svedomito pracovať a mať zaplatené.
Ktorá vláda to odvážne dokáže zastaviť? Ktorý prezident dokáže pomôcť zmeniť starý systém?