Dnes som dostala list pani Evy, kde ma žiada o právnu radu. Zamestnávateľ jej povolil nastúpiť od zajtra dovolenku. "....zvyšné dni výpovednej doby mesiaca február Vám povoľujem tráviť v mieste Vášho bydliska."
Prečo jej zamestnávateľ povolil, aby sa počas dovolenky zdržiavala v mieste svojho bydliska?
Za bydlisko považujeme priestory, kde bývame. Ale prečo ich nemôže opustiť? Ani do susednej dediny. Prečo jej to zamestnávateľ prikázal? Možno si poviete, je zima, mráz, tak nech sedí doma.
Ale pani Eva mala svoju prácu veľmi rada a chcela ostať v práci aj počas výpovednej doby. Jednoduchý, niekto povie banálny, prípad jedného mrazivého dňa. Ale koľko sa v ňom skrýva ľudskej tragédie a ľudského utrpenia.
Pani Eva po dovolenke pôjde na úrad práce. Zase zvýši počet nezamestnaných, kde ako povedal pán minister chýbajú peniaze. A nikto neskúma príčinu, len dostane evidenčné číslo a ideme ďalej. Sme evidenčné čísla na úradoch a pre úradníkov.....
Ešte šťastie, že zamestnávateľ porušil zákon. Ale to nie je už pre tieto stránky. Dovolím si uviesť, že problematika narušených vzťahov, kde dochádza k ponižovaniu ľudskej dôstojnosti na pracovisku ma viedla až k prijatiu mojej Kandidátky ako nezávislý na kandidátke OBYČAJNÝCH ĽUDÍ a nezávislých osobností a tento článok vyjadruje môj osobný postoj, ktorý môže, ale nemusí byť zhodný s postojmi a názormi iných kandidátov. V mnohých názoroch sa zhodujeme, v iných zasa nie a považujem to za správne. Prekáža mi umelá a falošná názorová jednota členov strán a hnutí a otvorene sa hlásim k vlastným názorom bez ohľadu na to, či vyhovujú väčšine. Rozdiely nás nedelia, ale spájajú, ak spolu hľadáme cestu k pravde
Aký nádherný príklad pozície moci zamestnávateľa. Ďalšie porušenie ľudskej dôstojnosti. Násilie na pracovisku nemusí smerovať k slovným útokom, či akýmsi fyzickým nátlakom, na Slovensku stačí, keď nám zamestnávateľ napíše list, pomocou ktorého sa nás veľmi "elegantne" a rýchlo zbaví.
