Pán Viktor hovorí: „Médiá majú veľkú silu a veľkú moc. Na druhej strane vnímam a zažil som to pred nedávnom na vlastnej koži, že média často zlyhávajú. Tí, čo majú šíriť pravdu, len rozpaľujú hŕbu poloprávd. Nezaujíma ich človek, len akási reklama, informácie mediálnych mágov.“

 

Nikto tu nepísal o násilí na pracovisku a ani o tom, že  nadriadený si neváži svojich podriadených zamestnancov. Koná z vlastnej vôle, z vlastnej moci. Správa sa rozplynula a ako bublina spľasla. Jej cieľom bolo manipulovať verejnou  mienkou.

 

Pán Viktor je rozhodnutý: “A preto od dnes hľadám podporu   pre novinárov, ktorým verím. Pre novinárov, ktorí chcú prísť "veci  na koreň". Novinárov, ktorí odhalili "aféru františkáni" a nebáli sa, keď sa im ministri vyhrážali. Kráčali cestou neľahkou a vedeli aj pokľaknúť v tichu kostola, aby sa sýtili Tým, ktorý je cesta, pravda, život. Ich práca  a odhodlanie mi dáva nádej. Nádej, že podporím hľadačov pravdy spolu s Vami, je mojou túžbou a verím, že aj Vašou.....Solidarita musí bolieť povedal som, keď sme šli v pochode solidarity. Ak Vám záleží na tom, aby sa menili postoje ľudí okolo nás, pomôžte..... Ich práca a odhodlanie mi dáva nádej. Nádej, že podporím hľadačov pravdy /spolu s Vami/ je mojou túžbou a verím, že aj Vašou“.  

 

Pán Viktor je odhodlaný bojovať za pravdu a spravodlivosť na pracovisku  a v celej našej spoločnosti, ktorá je naplnená korupciou a klientelizmom. Aj história učí, že vždy musí byť niekto prvý. Tu už nie je možné mlčať o porušení ľudskej dôstojnosti, predsa násilne bol vytlačený z pracoviska mladý muž, otec rodiny. Dnes to bol on a zajtra ja alebo Ty.

 

Ale skutočne je na zamyslenie, o čom ten mediálny rozruch vlastne bol, ako sa to komentovalo, a hlavne – čomu a komu to celé slúžilo. Až vtedy nám bude jasné, „odkiaľ fúka vietor“. Myslím, že isté súvislosti nás ešte len prekvapia.

Bojujem za obete násilia na pracovisku. Potrebujeme nové zákony na ich ochranu. Preto kandidujem.

Dovolím si uviesť, že problematika narušených vzťahov, kde dochádza k ponižovaniu ľudskej dôstojnosti  na pracovisku  ma viedla až k prijatiu mojej Kandidátky ako nezávislý na kandidátke OBYČAJNÝCH ĽUDÍ a nezávislých osobností a tento článok vyjadruje môj osobný postoj, ktorý môže, ale nemusí byť zhodný s postojmi a názormi iných kandidátov. V mnohých názoroch sa zhodujeme, v iných zasa nie a považujem to za správne. Prekáža mi umelá a falošná názorová jednota členov strán a hnutí a otvorene sa hlásim k vlastným názorom bez ohľadu na to, či vyhovujú väčšine. Rozdiely nás nedelia, ale spájajú, ak spolu hľadáme cestu k pravde.